|
|
|
|
|
|
|
Aula
rozdeľuje
našu
školu
na
dve
časti.
Je to priestranná, vysoká miestnosť, kde prebiehajú školské slávnoti a
slúži aj ako jedáleň. Na oknách sú záclony a závesy, na stoloch obrusy a
celý priestor ozdobujú kvety. Od 1.septembra tohto roku tu stojí aj Pauko
Debnárik a pozerá sa ako obedujú deti. Iste nevieto kto to je Pauko
Debnárik! Nuž to bolo tak: Pripravovali sme kultúrny program na otvorenie
školského roka 2004/2005 a rozhodli sme sa nacvičiť dramatizáciu prózy
Márie Ďuríčkovej Nie je škola, ako škola. Ja som hrala mamičku. Teda Paľko
Debnárik je môj syn. Je veľmi vysoký, a preto ho nikde nechcú vziať do
školy. Zmestí sa iba do našej auly. Teraz už patrí k nám. Cez prestávky i
cez vyučovacie hodiny dáva na všetko pozor. Dúfame, že sa mu v našej škole
bude páčiť. / Lilla Rómerová / |
|
|
|
|
|
|
