vissza

Ja som už ôsmačka, už veľa času uplynulo čo som bola škôlkarka. Naša trieda je teraz najvyššie, na treťom poschodí. Dolu pod nami, na prízemí, je materská škola. Tam sa začína školský život. Každý deň vidím malé deti ako sa sypú do škôlky a verte mi, veľmi im závidím. Niektorým v očiach sedí obava, iným ohníčky nezbednosti.Všetkých však s úsmevom vítajú pani učiteľky a vedú ich najskôr do krásnych nových herní. Tu ich čakajú ich obľúbené hračky. V miestnostiach sú maličké stoličky, stoly a poličky. Keď som cez sklenené dvere v spálni zazrela tie milé maličké postieľky, chcela som sa zmeniť na Snehulienku. Aj deti sa okolo mňa tlačili ako trpaslíci z rozprávky. Každý mi chcel ukázať svoju obľúbenú hračku. Jeden chlapec stíska v ruke autíčko, blonďavé dievčatko bábiku. Všade na stenách sú pekné obrazy. Podľa mňa je najkrajšia telocvičňa. Celá miestnosť je zaliata slnkom. Tam sa všetci cítia najlepšie. Všade je veľa kvetín a keď zbadám deti na šmýkalke naozaj sa chcem vrátiť do materskej školy.

/ Šára Krivjanská /
 


 


 

 


 
vissza