Dňa 8. marca 2025 sme oslávili 75. výročie založenia Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši. Trvalo mesiace plánovania, organizovania, koordinovania, diskusií a nácvikov, aby sme si dôstojne pripomenuli výročie našej inštitúcie. V priebehu rokov sme zveľadili našu starú alma mater, takže prešla mnohými zmenami a vývojom. Stala sa jednou z najimpozantnejších budov na hlavnej ulici v Sarvaši, na Ulici Szabadság, Vedenie školy i jej zamestnanci vždy prikladali veľký význam zachovávaniu a odovzdávaniu materinského jazyka a tradícií Slovákov, ktorí sa usadili a žili v Sarvaši. Sú to hodnoty, ktoré by mali spolu s učením sa slovenského jazyka odovzdávať budúcim generáciám všetci učitelia pôsobiaci v našej škole.
Všetci sme vďační našim kolegom dôchodcom, ktorí v škole aktívne pôsobili, učili a každodenne svojich žiakov vychovávali v tomto duchu. Chceli im odovzdať vedomosti, ktoré budú potrebovať na to, aby uspeli na stredných a vysokých školách a neskôr v celom živote.
8. marca 2025 sa bývalí „slovenskí študenti“ vo svojej milovanej škole stretli so svojimi bývalými „slovenskými“ spolužiakmi a učiteľmi. Potešilo nás, keď niektorí z nich súhlasili aj s účasťou na našom jubilejnom galaprograme.
Slávnostný galaprogram v divadle Cervinus Teatrum otvorila Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Vo svojom príhovore spomenula, že kľúč k úspechu Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši „spočíva nielen v trojjedinosti založenej na vzájomnej a nepretržitej spolupráci učiteľov, rodičov a detí, ale aj v inovatívnom myslení a nasadení všetkých zamestnancov školy“.
Potom riaditeľka školy Teréz Wéberová Hanzó v príhovore zhodnotila zmeny a inovácie vo vyučovacej a vzdelávacej práci. Ide o vyučovanie žiakov 6. - 8. ročníka rozdelených do troch skupín v oblasti cudzích jazykov, matematiky, dejepisu a výchovných predmetov. Zdôraznila význam, ktorý prikladá voľnočasovým aktivitám detí. Na základe toho naša škola ponúka širokú škálu aktivít, presnejšie 16 záujmových krúžkov na obohatenie vedomostí a na rozvoj zručností a schopností žiakov. Úprimne tiež povedala, že cesta k úspechom nikdy nebola ľahká. Vyžadovala si skúsenosti bývalých vedúcich pracovníkov, zodpovednú prácu učiteľov a pracovných skupín, ktorí boli solidárni a súdržní. Vyžadovala si aj podporu rodičov, ich spoluprácu a vedenie slovenským zriaďovateľom.
Po príhovore riaditeľky školy Teréz Wéberovej Hanzó privítal hostí primátor mesta Sarvaš Pál Hodálik, ktorý sa prihovoril učiteľom slovenskej školy na dôchodku a poďakoval im kvetom za ich prácu.
Potom nasledovalo slávnostné predstavenie, ktoré odrážalo rozmanitosť. Tá charakterizuje pedagogickú a výchovnú prácu v našej inštitúcii. Šestnásti mladí kolegovia, ktorí boli kedysi žiakmi slovenskej školy, našimi študentmi, pracujú v súčasnosti v našej škole ako učitelia, vychovávatelia alebo asistenti učiteľa. Na slávnostnom galavečere mali možnosť povedať niekoľko viet o sebe a o svojej kariére. V úvodnej časti programu zarecitovali siedmaci Radics Kende a Szatmári Sári slovenskú báseň Jubilantke.
Pocit radosti a dojatia naplnil srdcia všetkých prítomných, keď na pódiu vystúpili naši súčasní žiaci a škôlkari spolu s bývalými študentmi, ktorí sú dnes na stredných, vysokých školách alebo pracujúcimi dospelými.
To sa prejavilo v strhujúcej, veľkolepej a radostnej ľudovej tanečnej produkcii pod vedením Alžbety Bakró a Róberta Szabóa, ktorá bola uvedená po prvýkrát. Alžbeta Bakró je dlhoročnou učiteľkou ľudového tanca detí našej materskej školy a umeleckou vedúcou tanečného súboru Tešedik.
Ďalším nezabudnuteľným zážitkom bolo vystúpenie rodiny Zimovcov na dychových nástrojoch. Dr. János Zima, ktorý pracuje ako veterinárny lekár v Sarvaši, sa predstavil so svojimi dospelými deťmi Dávidom, Jánosom a Edinou. Všetci traja patrili medzi najvýraznejších a najpracovitejších žiakov slovenskej školy. Ďakujeme Viole Iváncsó, učiteľke Základnej umeleckej školy Chovana Kálmána, ktorá na klavíri sprevádzala hru na dychových nástrojoch našich bývalých žiakov Zoltána Susányiho a Lucu Skorku.
Medzi obľúbené detské nástroje patrí klavír, citara a akordeón (harmonika). Preto niektorí žiaci slovenskej školy dostali príležitosť predviesť svoje hudobné zručnosti na týchto nástrojoch. Emma Kovácsová, žiačka 4. ročníka, mala možnosť vystúpiť na pódiu s Imre Kisom, zakladajúcim členom celoštátne uznávaného súboru „Suttyomba Orchestra“. On sa momentálne snaží Emmu naučiť o citare všetko, čo vie.
Radostnú hudbu zahrali aj József Iváncsó, učiteľ hry na akordeóne v Základnej umeleckej škole Chována Kálmána, a jeho žiačka Földvári-Nagy Amira. Okrem hry na akordeóne sa Amira zároveň predstavila aj spevom sarvašských slovenských ľudových piesní.
Láska k hudbe a spevu zaznela aj v piesňach školského súboru „Jelenček“. Žiaci zo spomínaného súboru zaspievali slovenské ľudové piesne. Aj hosťujúce slovenské učiteľky Jana Brhlíková, Marianna Boršová a Dajána Špegárová zaspievali slovenské ľudové piesne pochádzajúce z východného Slovenska. Súbor Jelenček aj slovenské učiteľky sprevádzal na harmonike József Ivancsó.
V našej škole už dlhé roky pôsobí slovenský dramatický krúžok. Deti sa rady „vžívajú“ do kože nejakej postavy a zahrajú si skutočný alebo vymyslený príbeh.
Dramatický krúžok vedie Anikó Árvai, ktorá naštudovala hru Jánosa Aranya Slávik. Hru zahrali žiaci 6. ročníka. Tanečné vystúpenie žiakov 1. ročníka pripomínalo veselú a veľmi dojímavú hru. Tancovali na známe maďarské hity, ako napríklad „Ale školská taška je ťažká...“ Vystúpenie najmladších detí ocenilo publikum potleskom. Ochutnávku svojich zostáv s radosťou predviedli aj slovenské žiačky z dvoch skupín moderného tanca v Sarvaši, Dalma Dance Klub a Blue Gym Aerobic Klub. Na záver slávnostného programu sme si vypočuli spoločnú pieseň vekovo zmiešaného speváckeho zboru učiteľov a žiakov, ktorú bolo naozaj radosť počuť.
Program pokračoval stretnutiami bývalých žiakov, ktoré sa uskutočnili v priestoroch našej školy. Mohli sme byť svedkami príjemných, radostných a dojímavých rozhovorov. Bývalí žiaci, ktorí sa tu stretli, boli zvedaví na všetko a navzájom si kládli množstvo otázok. A tí „slovenskí žiaci“, ktorí sa rozlúčili so školou minulý rok, nadviazali na rozhovory tam, kde pred jedným rokom skončili. Bolo dobré vidieť a počuť o osudoch a budúcnosti ľudí, o tom, čo sa im počas uplynulých rokov stalo a ako vidia svoj život po niekoľkých rokoch. A tiež bolo dobré počuť, ako sa lúčili, keď sa rozchádzali domov: „O päť rokov opäť spolu, na tom istom mieste!“
)