Od 29. apríla do 10. mája 2024 sa naši ôsmaci zúčastnili dvojtýždňového projektového vzdelávania. Téma bola rozhodujúce obdobie Maďarska v 20. storočí, Kádárova éra. Využili sme rôzne formy práce a aktivít, aby sme sa čo najviac vymanili z ,,bežného” vyučovania. Naším prvým externým programom bol výlet vlakom do Budapešti, na ktorý sa žiaci tešili s veľkým očakávaním, keďže dnešné deti sú zvyknuté cestovať autom, no vlakom cestujú len zriedka. Po príchode do hlavného mesta nastúpili na metro a po krátkej prechádzke dorazili do cieľa Retro Experience Center. Výstava zobrazovala éru nespočetnými hmotnými spomienkami, interiérmi bytov, oblečením a inými artefaktmi typickými pre túto éru. Žiaci tu strávili naozaj príjemné predpoludnie. Popoludní ôsmaci spoznali vážnejšiu stránku doby. Navštívili Múzeum teroru. Pre mnohých bolo šokujúce a zároveň desivé, konfrontovať sa s neľudskými prejavmi politickej ideológie.
Výlet žiaci ukončili krátkym voľnočasovým programom v Budapešti. Potom vlakom cestovali domov. Do Sarvaša dorazili vo večerných hodinách.
Projektové vyučovanie trvalo dva týždne, počas všetkých vyučovacích hodín. Deti za splnené úlohy a aktivity zbierali nálepky s pionierskymi odznakmi do projektového zošita. Žiaci sa mohli zúčastniť akéhosi cestovania v čase.
Na hodinách zemepisu sa dozvedeli o Balatone, hlavnej turistickej atrakcii Maďarska a socialistickom tábore 60. a 70. rokov 20. storočia, prostredníctvom retro filmu Zsigmonda Gábora Pappa s názvom Balaton je pre nás more. To im umožnilo porovnať ekonomický vzťah medzi strednou Európou a našou krajinou v Kádárovej ére a dnes.
Na hodine dejepisu sa prostredníctvom dokumentárnych filmov mohli preniesť do socializmu a pozrieť si každodenný život ľudí, na ktorý mala politika neodvratný vplyv.
Keďže medzi nami stále žijú svedkovia tej doby, deti robili rozhovory s ľuďmi na ulici. Pýtali sa: „Aké to bolo byť dieťaťom a dospelým v Kádárovej dobe?“. Táto aktivia mimo školy vzbudila u žiakov veľký záujem. Po jednom takom úspešnom rozhovore sa snažili nájsť si ďalších respondentov na interview.
Na konci projektu si žiaci mohli vymeniť nazbierané nálepky za ,,červeno-bruchých” sto forintov, ktoré mohli ľubovoľne minúť v retro burze na záverečnej akcii. Akcia sa konala v školskej záhrade, kde sme zorganizovali výstavu fotografií s názvom „Predo mnou môj nástupca“. Počas popoludnia sme priblížili atmosféru socialistických mládežníckych stretnutí hudbou, jedlom a nealko nápojmi.
)