Radosť z tanca

Sme žiačky siedmeho ročíka Slovenskej základnej školy.
V našej práci by sme chceli predstaviť jednu typickú časť života Slovákov Dolnej zeme.
Naši predkovia žili v tomto kraji oddávna, ale nepatria k slovenskej národnosti. Obyvatelia Sarvaša majú také zvyky, že žijú priatelsky a preberajú dobré zvyky jeden od druhého. Spoločne sa radujú, spločne smútia a spoločne pracujú. Nebránia tomu ani cirkevné zvyklosti. Na tradičných podujatiach sa zúčastňujú všetci. Ak je niečo pekné páči sa to, ak je niečo zlé odsúdia to. Slovenský jazyk sa našim rodičom páčil, a preto nás zapísali do Slovenskej školy. Tu máme veľa priateľov, s ktorými prežívame mnoho pekných chvíľ. Tešíme sa z ich úspechov. Na vyučovacích hodinách slovenskej vzdelanosti sme sa učili o ľudovom tanci. Sú rôzne druhy ľudového tanca.

V každom regióne majú iné zvyky nielen v tanečných krokoch ale aj v obliekaní. Ku tancu patrí aj hudba. Raz rýchla, raz pomalá.
Muzikanti hrajú na rôznych ľudových nástrojoch. Naučili sme sa aj tancovať. Najviac sa nám páčil horehronský tanec, ktorý sme tancovali na Slovensku v škole s prírode v Hronci. Má iný rytmus ako naše dolnozemské tance. Doma sme sa tým chválili pred mojím bratom, ale on sa nám len smial. Je žiakom Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe. Aj on chodil do našej školy a tu sa začal zaujímať o ľudový tanec. Veď on je chýrny tanečník. Tancoval aj v celoštátnej súťaži sólového tanca.

Mal oblečený kroj. Bielu košeľu, čierne nohavice a vestu. Na hlavu si dal čierny klobúk. Tancoval šomoďskỳ tanec. On chodí každý týždeň na nácvik do tanečného súboru Samuela Tešedíka v Sarvaši. Chodí tam veľa jeho kamarátov, ktorí boli žiakmi našej školy. Často sa stretávajú aj so staršími tanečníkmi, od ktorých sa veľa naučil. Jeho vzorom sa stali tí tanečníci, ktorí vyhrali na sólovom festivale.

V kabinete slovenského jazyka sme našli slohovú prácu, ktorú pred 15-timi rokmi napísal jeden z nich.

Chceli sme sa o tomto súbore dozvedieť viac, a preto sme vyhľadali pani učiteľku Csastvanovú, ktorú v súbore často môžeme vidieť tancovať. Jej zvučný hlas sa ozýva nielen v škole, ale aj pri rôznych kultúrnych podujatiach. Oslovili sme ju s prosbou: „Pani učiteľka, prosím, mohli by ste nám porozprávať o tanečnom súbore Samuela Tešedíka?” Ochotne sa s nami pustila do reči a rada odpovedala na naše otázky :

1. Kedy bola založená tanečná skupina?

Tanečný súbor bol založený v roku 1968 na Vysokej škole poľnohospodárskej v Sarvaši. Vtedy už nosil meno veľkého evanjelického farára, pedagóga Samuela Tešedíka. Od roku 1983 sa stal už mestským vysokoškolským súborom. Od začiatku 90-ych rokov pracuje pod vedenímu nadácie, ktorá má úlohu zachovávať ľudové tradície.
 

3. Kto bol jeho umeleckým vedúcim?

Prvým zakladateľom bol Ruzsmolná Ferenc.
Po ňom nasledoval Gyurcsás József.
Ďalej to bol Putnoki Elemér, Ambrus András, Sára Ferenc.
Nasledovalo veľmi úspešné obdobie, počas ktorého v roku 1991 súbor získal ocenenie Zväzu Slovákov a stal sa „súborom roka”. V tomto období viedol súbor Csastvan András.
V poslednom období viedol súbor Kiss Mihály a súčasným vedúcim súboru je Juhász Attila.

4.Aké ľudové tance zaraďujú do programu?

Ľudové tance z karpatskej kotliny, ku ktorým patria slovenské i maďarské ľudové tance. Aj radi tancujú tance iných národností.(Nemecké, Rumunské, Srbské.)
Medzi národnostými tancami sme najradšej tancovali domáce tance, veď Sarvaš je znovuosídlelný Slovákmi. Tieto tance sú od tu žijúcich Slovákov. (Maglódsky, Tirpácky, Sarvašské typické tance.)Veľa úspechov doniesol mám Zemplínský tanec, vankúšikový tanec, lyžičkový tanec, tanec s fľašami, so stolček, kolobúkový. Pri tanci používali aj vreckovky alebo šatky a na sviatky tancovali karičky.
Kroky boli jednoduché, a preto tanec doplňali pomôckami, aby bol zaujímavejší.
 

5. Kde vystupovali?

Súbor vystupoval na mnohých domácich javiskách ale i v zahraničí. Veľmi mnohokrát sa dostal na vystúpenie na Slovensko viackrát, reprezentovali slovenskú tanečnú kultúru z maďarska v Rumunsku, v Poľsku, v Česku, v Belgicku (2 krát), vo Francúzku (2 krát), Grécku
(2 krát) v Anglicku i v Nemecku.

6. Aké umiestenie dosiahli v súťažiach?

Maďarské tanečné súbory majú kvalifikačnú súťaž. Každý druhý rok porota hodnotí práce súborov, 4 krát sme dosiahli cenu,
s kvalifikáciou - vynikajúci.

7. Aké kroje majú na vystúpeniach?

V každom tanci musíme nosiť taký kroj, čo voľakedy nosili v tej oblasti. Usilujeme sa, aby kroje boli originálne. Ak už nemôžeme kúpiť v dedinách od starých ľudí taký kroj, tak ho ušijeme podľa originálných vzorov.

8. Aká hudba doprevádza tanečníkov?

Keď súbor má vystúpenie, alebo na festivaloch, tak muzikanti sprevádzajú tanečníkov. Títo muzikanti na vysokej úrobní poznajú autentický štýl ľudovej hudby. Oni sa učili od starých muzikantov.

9. V súbore tancujú aj deti?

Detské skupiny patria do umeletskej školy Kálmána Chována. Tam už malé deti sa učia autentické ľudové tance. Keď už narastú, tak môžu chodiť do súboru Tešedik.

10. Vy tiež tancujete v súbore?

Ja som aktívne tancovala viac ako 15 rokov. Teraz už len vtedy, keď ma volajú, že v programe treba spievať, alebo zastupujem v ľudovom tanci „karíčky”. Javisko patrí mladým, aj im treba cítiť takú radosť, čo môžeme dostať od tanca.

11. Na aký najkrajší zážitok si spomínate?

Súbor mal veľké úspechy v celoštátnej súťaži „Kto čo vie”, kde sa predstavil zemplinskymi tancami. Na túto súťaž sme sa veľmi chystali a mnoho krásnych chvíľ sme prežili pri nácvikoch. Naše vystúpenie v televízii sledovali obyvatelia celého mesta.
 

Kovács Fanni