Jubilejné priateľské stretnutie v Sarvaši
Uplynulo už 10 rokov, odkedy sarvašská slovenská škola, materská škola a kolégium nadviazala priateľské styky so školou v Dunaeďháze. Odvtedy sa začiatkom školského roka pravidelne navštevujeme. Tohto roku boli na rade „Dunaeďházania”. Deti v sprievode pani učiteľky Ruženky Pásztorovej a pána učiteľa Petra Doru si prezreli našu inštitúciu v sprievode pána učiteľa Henrika Osztroluczkého. Po prehliadke školy sa deti prezliekli do športového úboru. Chlapci si zmerali svoje schopnosti vo futbale a ten vyhrali domáci. So zápalom ich povzbudzovali ich spolužiaci z nižších ročníkov. Rozhodcom bol telocvikár, pán Zoltan Fonád.
Dievčatá v telocvični zápolili v doch športových disciplínach, v basketbale a vo floorbale. Žiačky z Dunaeďházy zvíťazili nad domácimi v basketbale, pretože boli technicky oveľa zdatnejšie ako domáce hráčky. Vo floorbale bol výsledok nerozhodný. Nešlo o to, kto zvíťazí, ale išlo o to, aby sa deti ešte lepšie spoznali medzi sebou. Počas vlaňajšieho stretnuia žiaci nadviazali medzi sebou už prvé kamarátstva. Sú aj takí, ktorí si na internete dopisujú, viacerí aj po slovensky.
Po skončení zápasov si pochutnali na výbornom obede. Počasie nám neprialo, našťastie, v cukrárni, kde si deti doplnili stratené kalórie, nepršalo. Program pokračoval prehliadkou mesta. Všetkým sa veľmi páčil nový vodný amfiteáter.
V arboréte každého očarilo mini Maďarsko. Na 22 maketách si každý mohol všimnuť precíznu prácu tvorcov. Kto ešte nikdy nevidel jazyk levov na moste Láncíd, nepamätá si, aké sochy sú na Námesti hrdinov, alebo zo 16. storočia chcel vidieť boj pri hrade Eger, mal na to možnosť. Tento park makiet sa deťom veľmi páčil.
Boli zvedaví aj na kompu, ktorá premáva na rieke Kereš. Veď každý žiak vedel, že cez mesto Sarvaš tečie rieka Kereš, respektíve mŕtve rameno rieky Kereš. Boli prekvapení, že kompa preváža autá z jedného brehu na druhý na živej rieke Kereš.
Bohužiaľ, celý deň pršalo. Avšak žiaci z Dunaeďházy si zo Sarvaša iste odniesli bohaté zážitky, na ktoré budú dlho spomínať. Tešíme sa na ďaľšie stretnutie v Dunaeďháze.
Zlatica Lišková
|
