V pamiatkovom dome v Sarvaši patril deň 8. september hroznu a práci spojenej s výrobou kráľovského moku - vína. V prekrásnych priestoroch pamiatkového domu, v ktorých usilovne pracovali kedysi aj naši predkovia, sa s chuťou pustili do práce Slováci žijúci v tomto meste. Podporiť pri práci ich prišli hostia zo slovenského spolku v Poľnom Berinčoku (Mezőberény). Vinice tu oddávna boli súčasťou života všetkých obyvateľov. Na pôde v dávnych časoch vysadili vinice. V 19. storočí filoxera zničila celú úrodu. Odvtedy vinice už nikdy nevysadili tak bohato, ale láska k vínku zostala. Dvorom, priestormi domu aj okolím sa rozozvučali slovenské piesne v podaní citaristov slovenskej základnej školy pod vedením Jána Galáta. K ich spevu sa s láskou pridali aj mnohí prítomní. „Jani báči“, Gyurcsik Ján so zápalom spomínal na časy oberačiek zo svojho detstva. Vysvetlil aj históriu v pestovaní hrozna spojenej s výrobou vína v tejto oblasti. Potom nasledovalo „rozdruzganie“ hrozna a prešovanie - lisovanie. Do pripraveného „vajdlinka“ pomaly, lenivo vytekala sladučká hroznová šťava – mušt. Vajdlinek musel byť dostatočne veľký, pretože hrozno bude „širky frkať“ - naširoko fŕkať, ako povedal sarvašskou slovenčinou „Jani báči“. Deti so záujmom pozorovali zručnosť starších pri práci, veď v súčasnosti majú čoraz menej príležitostí vidieť takúto prácu na vlastné oči. Odmenou za usilovnú prácu pre všetkých bolo ochutnanie sladkej 100% hroznovej šťavy. Okrem tejto dobroty si pochutnali na tradičných sarvašských „kifliach“, ktoré pripravili šikovné ruky troch generácií rodiny Czinkoczkej: starej mamy, jej dcéry a vnučky. Sú naozaj krásnym príkladom zachovávania tradícií v rodine a ich odovzdávania potomkom. Z košíkov sa rýchlo stratili aj „magáne“, ktoré napiekla pani Szklenárová. Po dobre vykonanej práci si aj naši predkovia potrebovali zajesť. V spolku sarvašských Slovákov Vernosť nabrali silu do ďalšej práce v podobe bravčového perkeltu so zemiakmi. Priateľská atmosféra pokračovala spomienkami na rôzne veselé príhody zo života nielen dnes, ale aj v minulosti. Milé posedenie si prítomní s láskou spestrili aj spevom slovenských ľudových piesní. Vydarená akcia sa uskutočnila zásluhou zapálených učiteliek slovenskej školy, členiek spolku Vernosť, pani Anny Frankovej a pani Zuzany Csícselyovej. V dnešnom svete je dôležité odovzdávanie skúseností z jednej generácie na druhú. Človek stráca svoju národnú identitu a vďaka tradíciám, folklóru by sme ju nemali stratiť. Ľudia žili vždy v minulosti v súčinnosti s prírodou a vďaka tomu dokázali prirodzene s prírodou žiť a využiť z nej to potrebné. Mali cit pre kultúru, udržiavali povedomie národa tým, že hrali divadelné hry,  združovali sa v spolkoch. Toto sa dnes stráca, a preto treba národné hodnoty udržiavať. Vďaka a úcta patrí všetkým, ktorí na to nezabúdajú.

Alena Kosc