Posledný júnový týždeň už tradične chodievajú žiaci Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši, do školy v prírode na Slovensko. Je to najlepší spôsob ako sa môžu zdokonaľovať v slovenskom jazyku. Ráno sme cestovali na Slovensko autobusom. Počas cestovania sme sa zastavili na Čertovici, kde sa prešli žiaci na lyžiarskom svahu a už takto sa dozvedeli pani učiteľky, kto pôjde na náročnejšiu túru. Ubytovanie sme mali v Tatranskej Lomnici v súkromnej škole. Pán riaditeľ Ján Poracký nás srdečne privítal.
Učiteľky Zlatica Lišková, Anna Podaniová, Erika Šinková a Anikó Podaniová pripravili pre žiakov na celý týždeň pestré programy a nechýbali ani túry.
Po chutnej večeri sme išli zmapovať okolie, lebo väčšina žiakov tu bola prvý krát. Žiakov sme rozdelili do štyroch skupín, rozdali sme im kartóny na ktoré mali nakresliť a napísať svoje zážitky a pocity z každého dňa.
Ráno po raňajkách sme sa autobusom zaviezli na zástavku Popradského plesa. Odtiaľ sme pokračovali v limbovom háji cez Symbolický cintorín na chatu pri Popradskom plese (1494 m.n.m). Cestou sme videli zrúcané stromy, ktoré práve pílili. Informovali nás, že oblasť od Popradského plesa až po Vyšné Hágy v polovičke mája zasiahla zase kalamita. Trocha smutný obraz sme mali pred sebou no po príchode ku chatke sa deti ocitli v čarokrásnom prostredí. Tu sme sa občerstvili a pokračovali v túre na Štrbské pleso (1347 m.n.m). Je to najtypickejšie morénové jazero, druhé najväčšie jazero na slovenskej strane Tatier. Maximálna hĺbka je 20 metrov. Prešli sme sa okolo jazera a deti si mali možnosť vyskúšať svoju kondičku na nových stanovištiach. Po príchode na ubytovňu všetci písali a kreslili svoje projekty.
Ráno sme mali nádherný výhľad na Lomnický štít (2634 m.n.m) vlani nám celý týždeň pršalo. K najobľúbenejšiemu Skalnatému plesu (1751 m.n.m) v Tatrách nás vyviezli dve lanovky – pôvodná 4-miestna a nová moderná 15-miestna kabínková lanovka. Observatórium, ktoré sa nachádza na brehu plesa, sa vďaka odborníkovi hvezdárovi Bečvářovi a jeho diela (atlas hviezd severnej pologule) preslávilo po celom svete. Počas prechádzky okolo plesa, v ktorom bolo veľmi málo vody, sme sa dozvedeli veľa nových faktov o Skalnatom plese, jeho faune a flóre. V priebehu 2 hodín sa zaoblačilo a naša plánovaná túra sa musela zrušiť. Nahradili sme ju návštevou Belianskej jaskyni. Deti boli veľmi zvedavé a páčila sa im pestrofarebná kvapľová výzdoba a jaskynné jazierka. Najzaujímavejší bol Dom veľkých vodopádov a jeho časť Hudobná sieň. Tí ktorí chodia v škole na spevokol tu zaspievali pieseň a akustika bola fantastická. Pri východe z jaskyni sa lialo ako z kanvy, v pršiplášťoch sme nastúpili do autobusu a po príchode na ubytovňu sa vyčasilo. Na večeru boli knedle a deti ich prvýkrát jedli, chutili sa im lepšie ako buchty na pare.
Nasledujúci deň v zamračenom a chladnom počasí sme sa vybrali do Poľska s nádejou, že tam bude lepšie počasie. Pri príchode do Zakopaného sa počasie nepremenilo a tak výstup na Gubalowku sme neuskutočnili. Prešli sme sa po trhovisku a navštívili sme kostol, ktorý navštívil sám Ján Pavol II. Naša cesta smerovala späť na Slovensko, cieľom bol Kežmarský hrad. Tento hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Dozvedeli sme sa, že v rokoch 1579 – 1684 ho vlastnili štyri generácie rodiny Thököly. Pozreli sme si aj hradnú kaplnku a vyhliadkovú vežu. Ako sme sa približovali k Tatranskej Lomnici slniečko nás privítalo a najväčšiu radosť mali žiaci. Možnosť mali vyskúšať Tatrabob, pre všetkých to bola novota a večer pri písaní slohov projektov si to každý chválil najviac.
Hustý program nás čakal nasledujúci deň, ráno sme začali návštevou školy v Spišskej Sobote. Privítala nás riaditeľka a zástupkyňa školy. Prešli sme sa aj po triedach, v ten deň dostali žiaci vysvedčenia. Boli veľmi prekvapení, že akí je rozdiel vysvedčení, nielen čo sa týka formy, ale hlavne opačného známkovania. Po prehliadke školy nás v Poprade na mestskom výbore čakal pán PaedDr. Emil Turčan, ktorý nás oboznámil s dejinami mesta Poprad ako aj súčasnosťou. Odtiaľ naša cesta viedla do Podtatranského múzea, kde hlavne dejiny vykopávky neandertálca bola veľmi zaujímavá. No najväčšiu radosť mali deti z návštevy v Aquacity-Poprad, veď počas troch hodín si vedel každý vyskúšať všetky tobogany a všetky bazény. Z kúpaliska sme ešte navštívili Farský kostol sv.Juraja. V interiéroch bol najkrajší hlavný oltár sv.Juraja so sochami z dielne Majstra Pavla z Levoče. Večer si rozprávali pri písaní projektov o zážitkoch.
Posledný deň ich čakala túra na Zámkovskú chatu a tí, ktorí boli zdatnejší sa vybrali na Téryho chatu. Po výborných raňajkách nás autobus zaviezol do Tatranskej Lomnice. Odtiaľ sme sa pozemnou lanovkou dostali na Hrebienok. Po žltej značke sme pokračovali k studenovodským vodopádom a ďalej ku Zámkovskej chate (1475 m.n.m.). Tu sme sa rozdelili na dve skupiny, jedna sa vrátila späť na Hrebienok po červenej novej ceste. Druhá skupinka pokračovala po zelenej značke na Téryho chatu (2015 m.n.m.). Deti zbadali po hodinovom šľapaní, že stromy a kosodrevina sa pomaly míňajú a pred nimi sa objavili len obrovské skaly. Pod chatou bol ešte aj sneh, tak sa vedeli aj guľovať. No na ich prekvapenie prešiel okolo nás tatranský nosič, ktorý mal na chrbte tovar s váhou 90 kíl. Nechceli veriť ako to dokáže a keď sa ho opýtali povedal, že túto cestu vykoná 2x cez dňa. Pri príchode na chatu sme si pozreli plesá občerstvili sme sa a museli sme ísť naspäť dolu, aby sme na Hrebienku stihli lanovku. Vyčerpaní sme si sadli do autobusu a večeru sme zjedli do poslednej omrvinky.
Po večeri nasledovalo vyhlásenie výsledkov projektu, za ktoré deti dostali odmenu. Vyhodnotená bola aj súťaž čistoty izby a najlepšia izba dostala tiež darčeky. Večer sme ešte opekali slaninku a špekáčiky a rozprávali sme sa o celom týždni, komu sa čo najviac páčilo. Každý sa vyjadril, že všetko.
Po raňajkách sme dostali balíčky na cestu, odovzdali sme kľúče od izieb, poďakovali sme sa pánovi riaditeľovi Janovi Porackému a tetám kuchárkam. Cesta domov ubehla veľmi rýchlo a hlavne bezpečne.
Veríme, že každý z nás si uložil v srdci veľa nádherných zážitkov, veď prostredie v ktorom sme boli bolo krásne.
Poďakovanie patrí Celoštátnej slovenskej samospráve a fondu Ministerstva ľudských zdrojov, ale aj všetkým rodičom a hlavne vedeniu školy. Ďakujeme!
Text, fotó: Zlatica Liska
|
