Letný školský tábor v Slovenskej základnej škole v Sarvaši trvá šesť týždňov.Učitelia priravujú pre deti pestré programy. Týždeň identity sa konal posledný júnový týždeň, vedúcou tábora bola pani učiteľka Mária Molnárová Hrušková. Prvý deň predpoludním si deti prezreli pamätihodnosti nášho mesta. Poobede pracovali s hlinou, vytvárali malé predmety s ľudovými motívmi. Vypracovali aj projekty, ktoré prezentovali. Naučili sa nové ľudové piesne a žiak Roland Bandrus, ktorý je členom ľudového tanečného súbora zanietil svojich rovesníkov do tajomstiev ľudového tanca. Motívy slovenského ľudového umenia, domácky vyrobené tkaniny a tkanie priblížila žiakom pani učiteľka Anna Podaniová. Malým remeselníkom sa veľmi páčilo ručné tkanie na veľkej obruči. Príprava tarhone bola zaujímavá hlavne pre menších, lebo niektorí takúto činnosť videli prvýkrát. Pani učiteľka Štefánia Fazekašová dala možnosť každému, aby sa zúčastnil pri príprave cesta. Chlapcov zaujalo pripravovanie studne zo špajdiel, dievčatá najradšej navliekali perličky. Pani Erzsébet Krizsanská vedúca kultúrnej činnosti spolku Vernosť, každý deň chodila a učila dievčatá vyšívať rôznymi spôsobmi.Praktické rady pre začiatočníkov boli veľmi osožné. Krížikom, retiazkou, stonkovým uzličkovým stehom vznikol vlastnoručne zhotovený obraz, ktorý vyjadroval vkus, ale hlavne fantáziu dievčat. Slovenský film O Maťkovi a Kubkovi v divadle Cervinus Teatrum sa veľmi páčil všetkým.
Dva dni tarhoňu sušili, aby posledný deň v tábre mohli ochutnať hustú tarhoňu, ktorá sa výborne vydarila a bola veľmi chutná. Pani Erzsébet Szebegyinszká, bývala zástupkyňa školy piekla spolu so žiakmi slivkové rohlíky, veď slivkový lekvár tiež pomáhali variť deti ešte v septembri. Táto tradícia je dôležitá pre našu mládež.
Slávnostné ukončenie tábora bolo v ten istý deň, keď aj citaristi hodnotili svoj týždenný tábor.
Pán Kálmán Juhász a pán Ján Galát, Enikő Galátová a Bettina Trnyiková boli vedúcimi týždenného tábora, ktorý sa konal v slovenskej škole. 36 žiakov chodilo celý týždeň, aby sa zdokonalili v hre na citare. Boli rozdelení do troch skupín začiatočníci, pokročilí a profesionáli ako ich nazval pán Ján Galát. Pri rozhovore s miestnou televíziou povedal, že za týždeň sa vedia deti naučiť aj tri nové slovenské piesne. Najmladší začínajú len v druhej triede, lebo vtedy už mäkké prsty vedia pridržať struny a vedia stáť viac ako pol hodinu pri stole s citarami. Z roka na rok je väčší záujem o citarový tábor. Predpoludním len cvičia hru na citaru a spievajú a poobede chodia na výlety a do plavárne. Celý pobyt pre každého žiaka, ktorý je v letnom tábore dáva prínos hlavne v zdokonaľovaní sa v slovenskom jazyku. Vďaka patrí Ministerstvu ľudských zdrojov, Slovenskej národnostnej samospráve v Sarvaši, Kultúrnemu spolku sarvašských Slovákov „Vernosť”, vedeniu školy ako aj všetkým učiteľom.
Zlatica Liska
