Bohatý program v Škole v prírode čakal žiakov zo Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši.Tradíciou je, že koncom júna a začiatkom júla chodia žiaci a učitelia na Slovensko.Tohto roku ich sprevádzali pedagógovia Zlatica Liska, Anikó Podani, Pavle Kunovac a Nikolett Petrás. Ubytovaní sme boli v Tatranskej Lomnici, kde nás pán riaditeľ PaedDr. Ján Poracký s láskou privítal a poprial príjemný pobyt. Počasie bolo perfektné celý týždeň a nebol problém organizovať pestré a bohaté programy.

Stretnutie s primátorom Vysokých Tatier ing. Jánom Mokošom bolo veľkou úctou. Žiaci pripravili krátky program, po ktorom každé dieťa dostalo vecný darček.

Pred prehliadkou Tatranského múzea sme si pozreli film o histórii Vysokých Tatier.

Pri prehliadke školy v Spišskej Sobote žiakov najviac zaujalo nové športové ihrisko. Na mestskom úrade nás privítali zástupca primátora Mgr. Igor Wzoš a Phdr. Jozef Pavlík. Mali sme možnosť prehliadky úradu, no najviac sa páčila žiakom mestská polícia, kde sme videli veľké televízne obrazovky, na ktorých boli zobrazené kamery v celom meste Poprad. Deti si mohli vyskúšať aj pomôcky policajtov. Pri voľnej besede boli všetci pracovníci prekvapení, keď im žiaci dávali otázky, ako pekne hovoria po slovensky. V kostole v Spišskej Sobote obdivovali hlavne oltár sv.Juraja z roku 1516 pochádzajúceho z dielne Majstra Pavla. Dozvedeli sa aj to, že tento kostol osobne navštívila aj kráľovná Alžbeta.
Važecká jaskyňa sa nachádza vo Važeckom krase a jej pozemné priestory dekorujú hlavne stalaktity, stalagnáty a stalagmity, niektorí žiaci tu už boli.

Skokanské mostíky na Štrbskom Plese boli veľkou raritou pre nových žiakov. Najviac očakávali deti novú vysunutú lanovku na Skalnaté Pleso. Po prechádzke okolo plesa sme vystúpili na novú vyhliadku na napínajúcej veži, ktorá je na deväť nadzemných podlaží nad úrovňou zeme. Nádherný výhľad, pri blížiacej sa lanovke z Lomnického štíta sme tak cítili, že ju máme na dosah. Fantastické!

Najobľúbenejším programom bolo Aquacity v Poprade. Lístky nám daroval pán primátor mesta Poprad Jozef Švagerko. Tu mali možnosť žiaci súťažiť a spriateliť sa s Bieloruskými deťmi. Púšťanie sa na tobogánoch a plážový futbal boli pre nich najzaujímavejšie. Jeden deň sme sa vybrali na Pieniny, aby sme sa splavili na pltiach po Dunajci. Z prístaviska Majere do Lesnice nám sprievodca pán Janko Stanko porozprával veľa milých pikošiek z okolia. Pri vystúpení z plti sme si požičali bicykle, nasadili prilby a gúľali sme sa popri ramenu Dunajca do Červeného Kláštora, kde sme urobili prehliadku kláštora a nového obnoveného kostola. Po návrate na ubytovňu nás čakalo bobovanie v Tatrapome. Deň pred odchodom sme sa vybrali v dvoch skupinách na túry. Pozemnou lanovkou sme sa odviezli na Hrebienok, odtiaľ pešo k Studenovodským vodopádom sme išli spolu. Jedna skupina sa vybrala k Zámkovského chate. Druhá skupina si vytýčila svoj cieľ na Zbojnícku chatu, ktorá sa nachádza vo Veľkej studenej doline. Od roku 1910 bola odovzdaná turistickej verejnosti. Bola viackrát rekonštruovaná a po požiari v roku 1999 bola opäť obnovená. Nachádza sa vo výške 1960 m.n.m. Tu sme sa mali možnosť stretnúť aj s horským nosičom.

Každý deň deti písali a kreslili projekty, ktoré sme spoločne vyhodnotili posledný večer pri opekaní slaniny a špekačiek. Samozrejme všetky družstvá museli aj prezentovať svoj projekt a najlepšie boli vyhodnotené peknými vecnými darčekmi. Cestou domov sme sa zastavili v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Všetky deti tu boli po prvýkrát.Teplota vzduchu bola skoro 30 stupňov. Už pri vchádzaní do jaskyne sme si obliekali vetrovky a teplé pulóvriky, lebo teplota v jaskyni bola pod bodom mrazu. Dobšinská ľadová jaskyňa leží v Slovenskom raji. Patrí k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Dozvedeli sme sa, že hrúbka ľadu je miestami aj 25 metrov. V priebehu polhodinovej prehliadky sme s červenými nosmi a rozžiarenými očami vyšli do tridsaťstupňovej teploty. V autobuse bolo veľmi ticho, lebo ešte každý iste spracovával v sebe nádherné zážitky z celého týždňa.

Vďaka patrí Verejnej nadácii pre národnostné a etnické menšiny, Ministerstvu školstva a kultúry, riaditeľovi Jánovi Porackému a jeho kolektívu,rodičom a vedeniu školy.

Zlatica Liska