Učitelia zo Sarvaša v objatí ferraty HZS

Pani učiteľky Anika Podani, Nikolett Petrás, Zlatica Liska a pán učiteľ Pavle Kunovac zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši sa rozhodli v polovici augusta spoznať Malú Fatru. Je to pohorie na Severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a zachovalou západokarpatskou prírodou. Ubytovaní sme boli vo Vrútkach v chatke Strelka. Dozvedeli sme sa, že na Martinské hole je vybudovaný nový turistický chodník s názvom ferrata HZS. V hoteli Junior Piatrova sme sa informovali o jej trati. Keďže bolo vypísané, že je to náučný chodník mysleli sme si, že to zvládneme bez problémov. Autobusom sme sa zviezli do Martina na Stráne. Prečítali sme si údaje a zistili sme, že cesta hore bude trvať 3 hodiny a 20 minút.
Prvá časť viedla cez les popri pivovarského chodníka cez niekoľko drevených rebríkov. Pred nami sa zjavili stupačky, oceľové laná a trocha sme sa zľakli. Veď okrem športových topánok sme nemali žiadnu výstroj. Prečítali sme si informačnú tabuľu o biodiverzite miestneho horstva. Prichádzali turisti, od ktorých sme sa dozvedávali koľko je ešte oceľových lán a stupačiek. Trocha na nás prekvapene pozerali a upozornili nás, že pred kaňonom sa cesta rozdelí na dve varianty a aby sme si zvolili B variant. Pretože C variant je oveľa ťažší. Povedali nám, že na túru sa odporúča ferratový set (prilba, sedací úväz, tlmič pádov a rukavice). Pri pohľade na trasu pred nami sme mali v očiach veľký strach, no vedeli sme, že je to už len jednosmerovka a naspäť sa už nevieme vrátiť. Takže sme nerozmýšľali a pokračovali po vodných kaskádach. Neskôr sme dobehli takých turistov, ktorí tiež nemali výstroj a trocha sa nám uľavilo. Obtiažnosti lezenia boli v jednotlivých častiach rôzne. Našťastie bez úrazu sme prekonali túru, ktorá je jediná ferrata HZS v Turci. Škoda, že sme nevedeli viac fotiť, ale vždy sme potrebovali dve ruky. Prekonali sme 410 metrov oceľového lana, 80 stúpačiek a niekoľko rebríkov. V cieli na Martinských holách nás čakal nádherný pohľad na celé okolie. Cesta späť na ubytovňu bola tiež zaujímavá. Rozhodli sme sa pešo ísť až do Vrútiek. Informovali nás, že musíme ísť vždy po betonovej ceste a potom popod les cez chatky a popri záhradách sa dostaneme na chatku, kde sme boli ubytovaní. Nebolo to až také jednoduché, pýtali sme sa viackrát a vždy nás posielali iným smerom. Boli sme šťastní, keď sme videli známe miesta a dostali sa unavení do cieľa.
Navštívili sme aj hrad Šomoška. Autom sme sa dostali po veľmi úzkom chodníku na parkovisko pod hradom. Hrad Šomoška je vlastne zrúcanina obce Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec. Dozvedeli sme sa, že ho založili koncom 13. storočia a bol stavaný z čadičových kvádrov. Bol majetkom Matúša Čáka, neskôr ho darovali Országhovcom a Lošonczyovcom. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonczyovej sa stal majetkom Žigmunda Forgáča. Cisárskym vojskom bol zbúraný a odvtedy sa nachádza v ruinách. Odporúčame prehliadku každému, trvá len jednu a pol hodinku tam a späť. Panoráma z najvyššieho bodu hradu stojí za to!
 

Zlatica Liska