V Slovenskej základnej škole v Sarvaši v spolupráci s Kultúrnym spolkom sarvašských Slovákov- Vernosť je už tradíciou varenie lekváru. Tohto roku sa varil v troch kotlíkoch. Slivky ponukli viaceré rodiny a učitelia. Keďže počasie nedovolilo lupkanie sliviek na dvore, žiaci šiesteho ročníka v školskej aule vykôstkovali všetky slivky. Bola tu dobrá nálada, aj segedínska televízia počas dvoch dni zachytávala jednotlivé fázy práce. Pani riaditeľka školy Zuzana Nyemcsoková, zástupkyňa riaditeľky Anna Franková ich sprevádzali a dokumentovali celú akciu. Na druhý deň skoro ráno prišli členky spolku, aby spolu so žiakmi školy uvarili lekvár. Údržbár Ján Skorka sa postaral o technickú prípravu.
„ Voľakedy lekvár varili vo veľkom medenom kotli pre celú rodinu. Tak sa aspoň vždy stretli všetky žienky z rodiny. Takto začal svoje rozprávanie Ján Gyurcsik, člen Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov- Vernosť. Na lekvár sa nikdy nepoužívali slivky, ktoré padli na zem prirodzeným spôsobom. Okolo stromu sa vždy rozložili plachty a na ne sa slivky striasli zo stromu. Po umytí a vykôstkovaní sa nakladli do kotla. Potom sa pod kotlom založil oheň, ktorý musel byť malý, aby slivky a neskôr lekvár neprihoreli. Voda a cukor sa nikdy nepridávali. Dôležité ho bolo neustále miešať, kým lekvár dostatočne zhustol. Musel byť mazľavý, aby sa dal natrieť na chlieb a lesklý. Výroba lekváru bola zdĺhavá robota. Keď som bol malý dôležité bolo, aby v prvom rade lekvár jedli deti. No aj jedlá sa tiež pripravovali z tejto základnej suroviny. Osobitnou lahôdkou bol lekvár s orechami. Dobre uvarený lekvár vydržal nielen rok, ale aj viac rokov. V moderných domácnostiach už slivkový lekvár nepoužívajú, ale zato ešte vďačne ho kúpia v menšom počte. Niekedy v sarvašských domoch na jar kvitli vo veľkom množstve slivkové stromy rôznych druhov sliviek na zaváranie. Žlté a zelené, ale nie v poslednej miere na varenie lekváru boli modré bystričky zrelé, a výborné modré slivky, veľmi dobrej chute.” Deti ho s otvorenými ústami počúvali.
Pri varení sliviek pomáhali aktívne členky spolku a učiteľky pani Ildikó Petrásová,Zuzana Lisková, Zuzana Szitová, Margita Kmotriczová, Anna Podaniová, Eva Kertiová, Marianna Grófová, Jutka Szilágyiová- Ráczová. Pri miešaní sa striedali skoro všetky učiteľky a žiaci nižšieho a vyššieho stupňa. Kulturálny spolok „Vernosť” vo veľkej miere prispel k udržiavaniu tradícií. Vedenie spolku sa zúčastnilo aj XIX. ročníka tradičného trojdňového slivkového dňa v Sarvaši, ktorý malo veľký úspech.

Zlatica Lisková