|
21.septembra, v čase, keď leto odchádza do nenávratna a vládu v prírode preberá jeseň, materská škôlka pri Slovenskej základnej škole v Sarvaši zorganizovala tekvicové popoludnie. Prípravy boli dôsledné: najprv sa vyčistila vonkajšia pec na pečenie chleba. Ale teraz sa v nej nepiekol chlieb, ale pekné, oranžové tekvice. Vyzerali ako malé slnká, keď ich na plechu sádzali do horúcej pece. O chvíľu už po nich rozvoniaval školský dvor. Trochu neskôr, pred večerom, sa na zelenom trávniku pri materskej škôlke začali schádzať rodičia a v rukách niesli tekvice. Väčšie, menšie, oranžové i tmavšie. Nikto sa nenáhlil domov, aj keď bolo piatok popoludní. Naopak, rodičia sa pousádzali na pripravené lavičky a stoličky, svoje ratolesti vzali na ruky a čakali, čo sa bude diať. A dialo sa. Najprv všetkých privítala vedúca materskej školy, pani Judit Nádor, poďakovala rodičom, že sa zišli v takom hojnom počte, aby sa spolu s deťmi zabavili pri vyrezávaní tekvíc a potom uviedla kultúrny program, ktorý pripravila hudobná škola Kálmana Chovana.
Žiaci (boli to žiaci našej školy) spolu so svojimi pedagógmi vystúpili na pomyselné trávnikové javisko a prítomní sa započúvali do príjemných tónov hudby. Po skončení programu sa rodičia s deťmi rozišli k pripraveným stolíkom a pustili sa do vyrezávania tekvicových lampášov. Práca šla jedna radosť. Veď každý chcel mať najkrajšiu a najzaujímavejšiu tekvicu. Pri tom všetkom lopotení a sústredení dobre padlo občerstvenie v podobe pečených tekvíc a tekvicových koláčikov, ktoré napiekli usilovné mamičky. Všetky vyrezané tekvice sa položili na okná, a potom, keď sa zotmelo, zažali sa v nich malé ohníčky. To bola krása. Na svet sa dívali tekvicové tváre so žiariacimi očami a blikotavé svetlá osvetľovali tmavé tiene stromov. Detičky im zakývali na rozlúčku a pobrali sa s rodičmi domov. A v očiach im svietili oranžové svetielka.
Viera Krajčová |
