Alapítványunk!

a

Szlovák Iskoláért és Óvodáért Alapítvány

1999 óta sikeresen működik a szülők, támogatók segít-
ségével, tehetsé-
ges és rászoruló tanulóink érdeké-
ben.

Adószám:

18381748-1-04

 
 

Pohybová aktivita našej školy

 

 

Volám sa Dávid Jansik, som siedmakom slovenskej základnej školy v Sarvaši. Mám veľmi rád šport a preto som sa rozhodol, že vo svojej práci pokúsim sa dozvedieť, ako sa učila telesná výchova pred niekoľkými rokmi. Keďže naša škola bude oslavovať 60. výročie, a teraz v nej prebiehajú pestré športové akcie, som zvedavý, či to takto bolo aj niekedy?
Slovenská základná škola v Sarvaši existuje od roku 1949. Výučba sa zložitejšie začala, veď budova školy a žiacky domov neboli v takom stave ako by si to vyžadoval vyučovací proces. Nebola telocvičňa, chýbali pomôcky, neboli vypracované učebné plány a osnovy. Ani učebnice neboli vhodné. No najväčším problémom bolo nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Samozrejme takých, ktorí nielen ovládali spisovný jazyk, ale ho aj vedeli odovzdať žiakom. Prvá miestnosť školy bola na prvom poschodí vtedajšej budovy pošty. Žiacky domov bol neďaleko domu Reviczkého.
Prvým riaditeľom školy v školskom roku 1948/49 bol Emil Bátori. Riaditeľom žiackeho domova bol pán Alexander Váradi. Riaditeľ školy poprosil pána učiteľa Pavla Danku, aby mu pomohol dostať do školy také deti, ktoré bývali na salaši. Aby mu zaplnili školské lavice, lebo bolo málo deti. Pavol Danko bol ochotný, veď žiakom vlastne poskytol žiacky domov vlastný domov. Žiaci nemuseli dochádzať dennodenne pešo do školy a rodičom tiež uľahčilo starosť o svoje deti. Ja som poprosil pána učiteľa Pavola Danku, aby mi porozprával, ako sa vyučovala niekedy telesná výchova, lebo ja mám veľmi rád šport. Pri našom stretnutí mi pán učiteľ s veľkým nadšením porozprával ako to vyzeralo niekedy.
Hodiny telesnej výchovy boli rozdelené zvlášť pre chlapcov a osobitne pre dievčatá. Chlapci mali oblečené biele tielka a modré trenírky, dievčatá mali dresy. Cvičili na dvore, ktorý nebol vybetovaný ako teraz ale jeho povrch pokrývala zem, ktorú museli pravidelne polievať. Videl som aj na chodbe fotku, ako chlapci s radosťou hrajú futbal na zaprašenom povrchu ihriska. Okrem futbalu sa chlapci a dievčatá vedeli hrať aj iné kruhové hry.

Kolo-kolo mlynské...         Hijó hejta na koníčku…

Telesná výchova prebiehala následovne podľa slov pána Pavola Danku. Po nástupe nasledovalo hlásenie a potom rozcvička. Telesnú výchovu vtedy vyučoval nekvalifikovaný pedagóg Juraj Janurik. On bol vlastne aj prvý, ktorý získal kvalifikáciu učiteľa telesnej výchovy. Týždenne bola telesná výchova len jeden krát v týždni. Mne sa podarilo získať rozvrh hodín z roku 1956/57, kde je značne vidieť, že telesná výchova bola len 1 x v týždni.

Žiaci mali aj športové krúžky: volejbal, futbal, gymnastika. Mne sa páčila skratka MHK / munkára, harcra kész / na prácu a do boja hotoví! Každý žiak mal možnosť získavať body podľa dosiahnutých výsledkov.
Počet žiakov sa postupne zvýšoval a v roku 1952 sa žiacky domov zveličil a tak aj cez víkend mali žiaci možnosť zostať v žiackom domove. Deti chodievali pozerať zápasy, povzbudzovali svojich rovesníkov. Vtedy ešte neboli dresy a hráči používali pásky na odlišovanie. V zimných mesiacoch sa chodili pravidelne sánkovať, šmýkať, a korčuľovať na strelnicu. Športový život bol pestrý, no žiaci a učitelia mali obľúbený šport najmä volejbal. Učitelia mali aj svoje vlastné družstvo a chodievali na majstrovské zápasy. Od roku 1960 škola funguje v dnešnej budove. Vtedy mala len štyri triedy. Škola dostala v roku 1964 budovu kina, ktorú prerobili na telocvičňu a ktorá funguje aj do dnešného dňa. Aj náraďovňa bola pomerne dobre vybavená. Rebriny, medicinbaly, granáty, lopty, lavičky. Deti mali takto väčšiu možnosť športovať. V roku 1970 sa počet tried zvýšil až na osem. Personálne a predmetové podmienky boli dostačujúce. Ja som bol veľmi zvedavý aj na to, ako si pamätajú moje učiteľky na hodiny telesnej výchovy?

Rozvrh hodín z roku 1956/57

Poprosil som terjšie pani učiteľky  Máriu Mravíkovú, Katarínu Olahovú a Annu Podaniovú, aby mi porozprávali ako sa oni na to pamätajú. Teta Marika rozprávala o tom, že pani učiteľka Ancika Lapišová sa snažila o to, aby sa každý naučil všetky základy pohybovej kultúry, cvičili v triedach, v telocvični a na dvore. Pre skok do diaľky, chlapci vždy vykopali a pohrabali doskočište. Čo sa týka v skoku do výšky tu mali problémy s technikou. Pri gymnastike používali vrecká s fazuľkou, ktoré im šila mamička. Chodili sa v zime kľzať na kačacie jazierko, vtedy ešte korčule nemalo veľa deti. Bolo veľa snehu takže sa vedeli guľovať, stavať hrady a snehuliakov. Sánky nám kúpila škola a tak sme sa vedeli sánkovať aj na dvore.

 

Zimné radovánky

Kľzanie na dvore

 

Teta Panni ako ju my všetci voláme sa rozhovorila a začala s tým, že aké mali dievčatá oblečenie. Bol to čierny dres s bielou gumou na páse biele ponožky a športová obuv, kto akú mal. Ale tí žiaci, ktorí chceli byť modernejší mohli mať oblečený aj červený dres. V jarných a jesenných mesiacoch sa uskutočňovali preteky medzi jednotlivými školami v loptových disciplínach: volejbal, hádzaná a futbal. Pani zástupkyňa riaditeľky Zuzana Nyemcsoková vravela, že na významné sviatky ako bol 1. máj, 29. september museli ísť v športovom oblečení po ulici a všetci spoločne išli na športové ihrisko v Alžbetinom sade. Spolu ukázali športový program, ktorého koreografiu vopred každá škola naučila svojich žiakov. Cvičili na hudbu s palicami, ktoré boli zamaľované na bielo a celý program bol veľmi efektný.
Od roku 1960 do roku 1993 bol riaditeľom školy pán Ján Folytán. Pod jeho vedením sa učiteľský zbor stabilizoval. Výrazne sa skvalitnili predmetové podmienky. Mal veľkú zásluhu na tom, aby škola mala dobré meno. V týchto časoch bolo vyučovanie efektívne a účelné. Žiaci si mohli vybrať z rôznych športových krúžkov. V roku 1977 bolo hotové aj asfaltové ihrisko. Moja vychovávateľka Zuzana Roszíková mi rozprávala ako aj ona spolu s rodičmi aj učiteľmi pracovala na jeho úprave.

 

Spolupráca pri úprave dvora

 

Deti mali z toho veľkú radosť, lebo už nemuseli polievať ihrisko a aj po dáždi vedeli vonku športovať. Moja mamička sa pamätá na to, keď v zime veľmi mrzlo, polievali ihrisko, na ktorom sa vytvoril ľad a šmýkali sa na ňom celý deň.
V 80 – tych rokoch si žiaci mohli vybrať okrem loptových hier aj lukostreľbu. Učiteľ Ján Juhász viedol tento krúžok a okrem toho často bral deti na cyklistické túry.

 

Cyklistická túra

 

Keďže sa počet telesnej výchovy zvýšil na dve hodiny, žiaci chodili nielen na mestské, župné ale aj celoštátne súťaže, kde dosahovali výborné výsledky. Učitelia mi rozprávali, že aj gymnastika bola obľúbená u dievčat najradšej mali cvičenia na kladine.

 

Dievčatá na kladine

 

Prvého septembra 1990 bol obnovený nový aj žiacky domov a telocvičňa, ktoré boli odovzdané do používania. Škola vyrástla svoje priestory, veď počet žiakov sa zvýšoval. Od roku 1993 škola funguje pod vedením pani riaditeľky Zuzany Medveďovej, ktorá je aj súčasne pani riaditeľkou inštitúcie. Jej zásluhou naša škola zrekonštruovaná a vyhovuje vlastne podmienkam XXI. storočia.
Od roku 1992 učí v slovenskej základnej škole telesnú výchovu pani učiteľka Zlatica Lišková, ktorá má aj dnes vyučuje a ktorá mi veľa rozprávala o športe. Ona pochádza z Popradu, telesnú výchovu vyučuje po slovensky. Pani učiteľka je veľmi všestranná každý šport má v malíčku, aj ona sama ešte aktívne športuje a má výborné výsledky / volejbal, plávanie, trojboj, atletika /. Pre ňu je šport všetko, aktivizuje nás je nám príkladom. V škole funguje aktívny športový život.
Telesná výchova sa vyučuje už 3 x do týždňa. V učebných osnovách už je aj zaradené povinné plávanie. Už v treťom ročníku sa každý žiak naučí plávať. Potom chodíme na plavecké preteky do novej plavárne. V pedagogickom programe je zaradený aj lyžiarsky výcvik. V každom školskom roku teta Zlatka organizuje lyžiarsky výcvik a tak máme možnosť naučiť lyžovať sa. Ja som bol lyžovať už 4x takže som už pokročilý lyžiar. Radujem sa, že sa robia aj slalomové preteky, kde dostávame medaile.
Od roku 1975 tradične sa usporiadavajú aj školy v prírode v letných mesiacoch. Počas desať dni chodíme na túry vo Vysokých Tatrách, v Nízkych Tatrách a v Slovenskom raji. Aj moja mamička mi povedala, že bola viackrát v tábore a pamätá sa na to, ako chodili povzbudzovať na futbalové ihrisko do dediny Pribylina. My ktorí žijeme na rovine a ocitneme sa vo vysokých štítoch hôr spoznáme nezabudnuteľné zážitky, ktoré nám zostanú navždy v srdci. Ja som pravidelným účastníkom a rád tam chodím. V tomto školskom roku nám pani riaditeľka školy sľúbila ak sa nám podarí odcestovať do letného tábora vyberieme sa na pešiu túru na Rysy. Jednu noc zostaneme spať na nadmorskej výške 2339 m. Táto turistická chata sa nachádza na Slovensku najvyššie. Veľmi čakám!

Ja veľmi rád športujem, mojim obľúbeným športom je futbal. V rámci V4 som bol v Poprade, kde sme hrali futbalové zápasy na ihrisku priamo pod Vysokými Tatrami a mne sa to veľmi páčilo. No zúčastňujem sa všetkých športových akcií, ktoré sa usporiadavajú v meste Sarvaš. Hrdý som na tom, že som sa doposiaľ zúčastnil každej disciplíny v rámci päťboja.
V tejto škole som si obľúbil šport. Naučil som sa plávať, lyžovať, korčuľovať ovládam všetky loptové hry, atletické disciplíny, gymnastiku. Mal som možnosť chodiť na viaceré preteky zmerať si svoje schopnosti. Cítim, že aj v učení my pomáha šport. Veď človek prostredníctvom športu spozná sám seba.
Svoju prácu by som zakončil citátom:

 

„Šport naučí čestne zvíťaziť, alebo so zodvihnutou hlavou prehrať.

Šport nás naučí na všetko”

/ Ernest Hemingway /

 

V rámci V4 Poprad

 

Vo V. Tatrách som vodcom skupiny

 

Môj príklad – teta Zlatka

 

Snažím sa pokračovať v jej stopách

 

Jansik Dávid 7.a
készítette: Szlovák Iskola