|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Alapítványunk!
a
Szlovák Iskoláért és Óvodáért
Alapítvány
1999 óta sikeresen működik a
szülők, támogatók segít- ségével, tehetsé- ges és rászoruló tanulóink érdeké- ben.
Adószám:
18381748-1-04
|
|
|
|
Pohybová
aktivita našej školy |

|
Volám sa Dávid Jansik, som siedmakom slovenskej základnej školy
v Sarvaši. Mám veľmi rád šport a preto som sa rozhodol, že vo
svojej práci pokúsim sa dozvedieť, ako sa učila telesná výchova
pred niekoľkými rokmi. Keďže naša škola bude oslavovať 60.
výročie, a teraz v nej prebiehajú pestré športové akcie, som
zvedavý, či to takto bolo aj niekedy?
Slovenská základná škola v Sarvaši existuje od roku 1949. Výučba
sa zložitejšie začala, veď budova školy a žiacky domov neboli v
takom stave ako by si to vyžadoval vyučovací proces. Nebola
telocvičňa, chýbali pomôcky, neboli vypracované učebné plány a
osnovy. Ani učebnice neboli vhodné. No najväčším problémom bolo
nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Samozrejme takých, ktorí
nielen ovládali spisovný jazyk, ale ho aj vedeli odovzdať žiakom.
Prvá miestnosť školy bola na prvom poschodí vtedajšej budovy
pošty. Žiacky domov bol neďaleko domu Reviczkého.
Prvým riaditeľom školy v školskom roku 1948/49 bol Emil Bátori.
Riaditeľom žiackeho domova bol pán Alexander Váradi. Riaditeľ
školy poprosil pána učiteľa Pavla Danku, aby mu pomohol dostať
do školy také deti, ktoré bývali na salaši. Aby mu zaplnili
školské lavice, lebo bolo málo deti. Pavol Danko bol ochotný,
veď žiakom vlastne poskytol žiacky domov vlastný domov. Žiaci
nemuseli dochádzať dennodenne pešo do školy a rodičom tiež
uľahčilo starosť o svoje deti. Ja som poprosil pána učiteľa
Pavola Danku, aby mi porozprával, ako sa vyučovala niekedy
telesná výchova, lebo ja mám veľmi rád šport. Pri našom
stretnutí mi pán učiteľ s veľkým nadšením porozprával ako to
vyzeralo niekedy.
Hodiny telesnej výchovy boli rozdelené zvlášť pre chlapcov a
osobitne pre dievčatá. Chlapci mali oblečené biele tielka a
modré trenírky, dievčatá mali dresy. Cvičili na dvore, ktorý
nebol vybetovaný ako teraz ale jeho povrch pokrývala zem, ktorú
museli pravidelne polievať. Videl som aj na chodbe fotku, ako
chlapci s radosťou hrajú futbal na zaprašenom povrchu ihriska.
Okrem futbalu sa chlapci a dievčatá vedeli hrať aj iné kruhové
hry.

Kolo-kolo mlynské...
Hijó hejta na koníčku…
Telesná výchova prebiehala následovne podľa slov pána Pavola
Danku. Po nástupe nasledovalo hlásenie a potom rozcvička.
Telesnú výchovu vtedy vyučoval nekvalifikovaný pedagóg Juraj
Janurik. On bol vlastne aj prvý, ktorý získal kvalifikáciu
učiteľa telesnej výchovy. Týždenne bola telesná výchova len
jeden krát v týždni. Mne sa podarilo získať rozvrh hodín z roku
1956/57, kde je značne vidieť, že telesná výchova bola len 1 x v
týždni. |
Žiaci mali aj
športové krúžky: volejbal, futbal, gymnastika. Mne sa
páčila skratka MHK / munkára, harcra kész / na prácu a
do boja hotoví! Každý žiak mal možnosť získavať body
podľa dosiahnutých výsledkov.
Počet žiakov sa postupne zvýšoval a v roku 1952 sa
žiacky domov zveličil a tak aj cez víkend mali žiaci
možnosť zostať v žiackom domove. Deti chodievali pozerať
zápasy, povzbudzovali svojich rovesníkov. Vtedy ešte
neboli dresy a hráči používali pásky na odlišovanie. V
zimných mesiacoch sa chodili pravidelne sánkovať, šmýkať,
a korčuľovať na strelnicu. Športový život bol pestrý, no
žiaci a učitelia mali obľúbený šport najmä volejbal.
Učitelia mali aj svoje vlastné družstvo a chodievali na
majstrovské zápasy. Od roku 1960 škola funguje v dnešnej
budove. Vtedy mala len štyri triedy. Škola dostala v
roku 1964 budovu kina, ktorú prerobili na telocvičňu a
ktorá funguje aj do dnešného dňa. Aj náraďovňa bola
pomerne dobre vybavená. Rebriny, medicinbaly, granáty,
lopty, lavičky. Deti mali takto väčšiu možnosť športovať.
V roku 1970 sa počet tried zvýšil až na osem. Personálne
a predmetové podmienky boli dostačujúce. Ja som bol
veľmi zvedavý aj na to, ako si pamätajú moje učiteľky na
hodiny telesnej výchovy? |

Rozvrh hodín z roku 1956/57 |
|
Poprosil som terjšie pani učiteľky Máriu Mravíkovú, Katarínu
Olahovú a Annu Podaniovú, aby mi porozprávali ako sa oni na to
pamätajú. Teta Marika rozprávala o tom, že pani učiteľka Ancika
Lapišová sa snažila o to, aby sa každý naučil všetky základy
pohybovej kultúry, cvičili v triedach, v telocvični a na dvore.
Pre skok do diaľky, chlapci vždy vykopali a pohrabali doskočište.
Čo sa týka v skoku do výšky tu mali problémy s technikou. Pri
gymnastike používali vrecká s fazuľkou, ktoré im šila mamička.
Chodili sa v zime kľzať na kačacie jazierko, vtedy ešte korčule
nemalo veľa deti. Bolo veľa snehu takže sa vedeli guľovať,
stavať hrady a snehuliakov. Sánky nám kúpila škola a tak sme sa
vedeli sánkovať aj na dvore.
|

Zimné radovánky |

Kľzanie na dvore |
|
Teta Panni ako ju my
všetci voláme sa rozhovorila a začala s tým, že aké mali
dievčatá oblečenie. Bol to čierny dres s bielou gumou na páse
biele ponožky a športová obuv, kto akú mal. Ale tí žiaci, ktorí
chceli byť modernejší mohli mať oblečený aj červený dres. V
jarných a jesenných mesiacoch sa uskutočňovali preteky medzi
jednotlivými školami v loptových disciplínach: volejbal, hádzaná
a futbal. Pani zástupkyňa riaditeľky Zuzana Nyemcsoková vravela,
že na významné sviatky ako bol 1. máj, 29. september museli ísť
v športovom oblečení po ulici a všetci spoločne išli na športové
ihrisko v Alžbetinom sade. Spolu ukázali športový program,
ktorého koreografiu vopred každá škola naučila svojich žiakov.
Cvičili na hudbu s palicami, ktoré boli zamaľované na bielo a
celý program bol veľmi efektný.
Od roku 1960 do roku 1993 bol riaditeľom školy pán Ján Folytán.
Pod jeho vedením sa učiteľský zbor stabilizoval. Výrazne sa
skvalitnili predmetové podmienky. Mal veľkú zásluhu na tom, aby
škola mala dobré meno. V týchto časoch bolo vyučovanie efektívne
a účelné. Žiaci si mohli vybrať z rôznych športových krúžkov. V
roku 1977 bolo hotové aj asfaltové ihrisko. Moja vychovávateľka
Zuzana Roszíková mi rozprávala ako aj ona spolu s rodičmi aj
učiteľmi pracovala na jeho úprave.

Spolupráca pri úprave
dvora
Deti mali z toho veľkú
radosť, lebo už nemuseli polievať ihrisko a aj po dáždi vedeli
vonku športovať. Moja mamička sa pamätá na to, keď v zime veľmi
mrzlo, polievali ihrisko, na ktorom sa vytvoril ľad a šmýkali sa
na ňom celý deň.
V 80 – tych rokoch si žiaci mohli vybrať okrem loptových hier aj
lukostreľbu. Učiteľ Ján Juhász viedol tento krúžok a okrem toho
často bral deti na cyklistické túry.

Cyklistická túra
Keďže sa počet
telesnej výchovy zvýšil na dve hodiny, žiaci chodili nielen na
mestské, župné ale aj celoštátne súťaže, kde dosahovali výborné
výsledky. Učitelia mi rozprávali, že aj gymnastika bola obľúbená
u dievčat najradšej mali cvičenia na kladine.

Dievčatá na kladine
Prvého septembra 1990
bol obnovený nový aj žiacky domov a telocvičňa, ktoré boli
odovzdané do používania. Škola vyrástla svoje priestory, veď
počet žiakov sa zvýšoval. Od roku 1993 škola funguje pod vedením
pani riaditeľky Zuzany Medveďovej, ktorá je aj súčasne pani
riaditeľkou inštitúcie. Jej zásluhou naša škola zrekonštruovaná
a vyhovuje vlastne podmienkam XXI. storočia.
Od roku 1992 učí v slovenskej základnej škole telesnú výchovu
pani učiteľka Zlatica Lišková, ktorá má aj dnes vyučuje a ktorá
mi veľa rozprávala o športe. Ona pochádza z Popradu, telesnú
výchovu vyučuje po slovensky. Pani učiteľka je veľmi všestranná
každý šport má v malíčku, aj ona sama ešte aktívne športuje a má
výborné výsledky / volejbal, plávanie, trojboj, atletika /. Pre
ňu je šport všetko, aktivizuje nás je nám príkladom. V škole
funguje aktívny športový život.
Telesná výchova sa vyučuje už 3 x do týždňa. V učebných osnovách
už je aj zaradené povinné plávanie. Už v treťom ročníku sa každý
žiak naučí plávať. Potom chodíme na plavecké preteky do novej
plavárne. V pedagogickom programe je zaradený aj lyžiarsky
výcvik. V každom školskom roku teta Zlatka organizuje lyžiarsky
výcvik a tak máme možnosť naučiť lyžovať sa. Ja som bol lyžovať
už 4x takže som už pokročilý lyžiar. Radujem sa, že sa robia aj
slalomové preteky, kde dostávame medaile.
Od roku 1975 tradične sa usporiadavajú aj školy v prírode v
letných mesiacoch. Počas desať dni chodíme na túry vo Vysokých
Tatrách, v Nízkych Tatrách a v Slovenskom raji. Aj moja mamička
mi povedala, že bola viackrát v tábore a pamätá sa na to, ako
chodili povzbudzovať na futbalové ihrisko do dediny Pribylina.
My ktorí žijeme na rovine a ocitneme sa vo vysokých štítoch hôr
spoznáme nezabudnuteľné zážitky, ktoré nám zostanú navždy v
srdci. Ja som pravidelným účastníkom a rád tam chodím. V tomto
školskom roku nám pani riaditeľka školy sľúbila ak sa nám podarí
odcestovať do letného tábora vyberieme sa na pešiu túru na Rysy.
Jednu noc zostaneme spať na nadmorskej výške 2339 m. Táto
turistická chata sa nachádza na Slovensku najvyššie. Veľmi čakám!
Ja veľmi rád športujem, mojim obľúbeným športom je futbal. V
rámci V4 som bol v Poprade, kde sme hrali futbalové zápasy na
ihrisku priamo pod Vysokými Tatrami a mne sa to veľmi páčilo. No
zúčastňujem sa všetkých športových akcií, ktoré sa usporiadavajú
v meste Sarvaš. Hrdý som na tom, že som sa doposiaľ zúčastnil
každej disciplíny v rámci päťboja.
V tejto škole som si obľúbil šport. Naučil som sa plávať,
lyžovať, korčuľovať ovládam všetky loptové hry, atletické
disciplíny, gymnastiku. Mal som možnosť chodiť na viaceré
preteky zmerať si svoje schopnosti. Cítim, že aj v učení my
pomáha šport. Veď človek prostredníctvom športu spozná sám seba.
Svoju prácu by som zakončil citátom:
|
„Šport naučí čestne zvíťaziť, alebo so zodvihnutou hlavou
prehrať.
Šport nás naučí na všetko”
/ Ernest Hemingway / |

V
rámci V4 Poprad

Vo V.
Tatrách som vodcom skupiny

Môj
príklad – teta Zlatka

Snažím
sa pokračovať v jej stopách
|
Jansik Dávid 7.a |
|