60. výročie školy

Slovenská základná škola, materská škôlka a žiacky domov v Sarvaši oslávili v sobotu 16.mája 2010 okrúhle 60.výročie svojho založenia. Na tieto oslavy sa dôkladne a dlhodobo pripravovali. Pri tejto príležitosti som sa ako hosťujúca učiteľka slovenského jazyka a literatúry chcela trochu zamyslieť nad skutočnosťou, že na Dolnej zemi ešte stále sú zanietení ľudia, ktorí dávajú svoje deti do slovenskej školy a nadväzujú tak na to, čo začali v Sarvaši vytvárať prví osadníci v roku 1722.

V piesni Ferrari, ktorú som učila na hodine slovenčiny, sa spieva: „Život je rýchly ako Ferrari…”Je to tak. Narodíš sa, chodíš do školy, založíš si rodinu, vychováš deti a zrazu zistíš, že život ubehol a ty máš 60 rokov. Šesťdesiatka je okrúhle číslo. V meradle ľudského života predstavuje dve, ba možno až tri generácie. Čas je ale relatívny pojem. Škola, ktorá vznikla v roku 1949, je ešte stále mladá a stále plná entuziazmu. Odkiaľ berie tú nevyčerpateľnú energiu? No predsa z detí, ktoré do nej chodia. Vstupujú do jej brány denno-denne s dôverou a v presvedčení, že škola je život, celý svet, ba priam celý vesmír. Učitelia sú tí, čo majú všetko vedieť a poznať. Len školské múry, nemí svedkovia minulosti, vedia, že škola je ibamaličký ostrovček univerza. Koľko detských osudov je spojených s touto krásnou budovou? Aké tajomstvá skrývajú triedy, lavice, chodby, tabule a školský dvor? O niektorých vieme a niektoré ostali pre nás pedagógov navždy utajené. Ale tak to má byť. Aj preto je škola charizmatické miesto, lebo skrýva spomienky, tajomstvá a mení osudy ľudí.

Pri príležitosti tohto okrúhleho jubilea Slovenská základná škola v Sarvaši vydala rozsiahlu dvojjazyčnú publikáciu s názvom Ozveny času II. Cieľom bolo  informovať slovenskú a maďarskú verejnosť o práci školy, jej úspechoch, činnosti pedagogických pracovníkov, vedenia školy a žiakov v tejto inštitúcii za posledné desaťročie. Celá budova prešla v roku 2004 kompletnou rekonštrukciou a zároveň sa zmodernizovali aj metódy práce a zefektívnil sa výchovno-vzdelávací proces v škole. Stala sa vynikajúcou inštitúciou, ktorá nemá problém s nedostatočným počtom žiakov a dlhodobo si zachováva vysokú kvalitatívnu úroveň. V úvode knihy sa pani riaditeľka Zuzana Medvegyová prihovára učiteľom, rodičom a žiakom, vyzýva všetkých k vzájomnej spolupráci a zodpovednosti za zachovanie všetkých pozitívnych ľudských hodnôt, ktorých nositeľom vždy bola a je Slovenská základná škola v Sarvaši. Potom nasledujú podrobné články o činnosti všetkých troch zložiek inštitúcie: školy, žiackeho domova a materskej školy. V ďalšej kapitole sa prehľadne dozvedáme o oceneniach pre najaktívnejších žiakov školy. Cena Jána Folytána, bývalého riaditeľa školy, sa udeľuje od roku 1993. Cena Petra Kondacsa, bývalého úspešného absolventa školy, je udeľovaná za vynikajúce výsledky v slovenskom jazyku a matematike od roku 2007. Publikácia sa zaoberá aj mimoškolskou činnosťou žiakov a pedagógov. Slovenská identita sa rozvíja aj v kultúrnom spolku sarvašských Slovákov Vernosť. Regionálnu históriu spoznávajú žiaci pomocou spolupráce so Slovenským pamiatkovým domom a Múzeom Samuela Tešedíka. Od roku 2003 sa žiaci a pedagógovia slovenského jazyka a dejepisu zapájajú do súťaže vedeckých študentských prác, ktorú organizuje Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Z publikácie sa možno dozvedieť o krúžkoch, ktoré pracujú v škole a školskom domove a rozsiahlych športových aktivitách. Okrem príspevkov, ktoré písali o svojej činnosti sami pedagógovia, sú do knihy citlivo a niekedy aj vtipne zakomponované spomienky  a slohové práce bývalých a súčasných žiakov školy. Pozornosť sa ďalej venuje zaslúžilým dlhoročným učiteľom školy, ktorí za svoju činnosť dostali vysoké štátne vyznamenania. Aby bola kniha aj hodnotným faktografickým dielom, je doplnená prehľadným zoznamom všetkých žiako a pedagógov od roku 2000 až po súčasnosť. Graficky je publikácia opatrená zaujímavými fotografiami zo života školy. Celá práca je dielom zanieteného pedagogického kolektívu na čele s redakčnou radou a je pokusom o podanie plastického prierezu obrovského množstva aktivít za posledných desať rokov. Publikácia je cenným zdrojom informácií, zaujímavým čítaním nielen pre rodičov, žiakov a pedagógov školy, ale aj pre všetkých, ktorí sa chcú niečo dozvedieť o živote jednej základnej školy na Dolnej zemi. Čitateľ sa môže ubezpečiť, že kultúrno-spoločenský, osvetový, ale i národný duch je aj v týchto končinách ešte živý a prispieva k tomu, aby si slovenská menšina udržala čo najdlhšie svoj jazyk, kultúru, tradície a hlásila sa k svojim koreňom.

Vyvrcholením osláv bol kultúrny program, ktorý nacvičili žiaci pod vedením svojich učiteliek. Konal sa v budove Osvetového strediska Petra Vajdu v Sarvaši. Po prejave riaditeľky školy Zuzany Medvegyovej, v ktorom analyzovala činnosť pedagogického zboru od vzniku školy až po súčasnosť a pripomenula aj pamiatku pedagógov a žiakov, ktorí už nie sú medzi nami, začal program, ktorý bol dvojjazyčne moderovaný. Uvádzali ho Anikó Podániová v slovenčine a Csilla Tomasovská v maďarskom jazyku. Kvalitný profesionálny výkom podával žiacky spevokol pod vedením Barbary Budai-Molnárovej. Potom zaspievala bývalá žiačka školy Anna Olejárová pieseň Pavla Hammela – Mladosť. Dôstojnosť slávnosti dodali maďarská a slovenská štátna hymna v podaní žiackeho zboru, ku ktorému sa pridali aj diváci. Nasledoval prednes básne Juraja Dolnozemského v podaní bývalého žiaka Jurka Ragyanszkeho. Žiačka 7.B triedy Edina Zimová prečítala baladu Sándora Matusíka. Po úvodnej oficiálnej časti programu, sa ujali moderovania v slovenčine žiaci: Ármin Hruska, Mónika Kovácsová, Bence Szeljak, Dávid Roszik a Betina Trnyiková. Pohybovali sa po fiktívnej školskej povale, kde našli staré škatule s vyblednutými fotografiami a inými pokladmi, ktoré boli svedkami dávnych čias. Hravou formou tak uviedli ďalších účinkujúcich. Bence Szeljak  vtipne porozprával, ako si predstavuje 100-ročnú Slovenskú základnú školu v Sarvaši. Bude ako veľké moderné mesto s pohyblivými chodníkmi, učebnice budú mať deti samorozprávacie, budú sa samé otvárať a zatvárať. Učiteľky sa nebudú meniť, lebo budú piť elixír večnej mladosti. Iba deti budú rásť a dospievať. Potom javisko ožilo svižným tancom maličkých prvákov, ktorí znázorňovali veselú a pestrú stonožku. Veľmi milý bol aj tretiak István Hegedüs, ktorý precítene zarecitoval detskú prózu o zajkovi. Nasledovali citaristi a detský spevácky zbor základnej školy, ktorý zožal zaslúžený aplauz. Vydarené bolo aj dramatické predstavenie žiakov školy s názvom Hra na veľkých. Naštudovali ich Marta Dekrétová, Mária Mravíková a zo Slovenska pricestovala skúsená divadelníčka pani Elenka Bakošová, ktorá hru napísala a režírovala. Predstavenie bolo nacvičené v slovenčine a nieslo sa v modernom a aktuálnom duchu. Malo v sebe hlboký mravný odkaz - peniaze nie sú všetko. Najdôležitejší je človek, láska a porozumenie. Po kultúrnej časti opäť nasledovala oficiálna časť. S prejavmi vystúpili vzácni hostia a boli udelené diplomy a ocenenia zaslúžilým učiteľom školy. Slávnostné prejavy predniesli: Generálny konzul SR Dr. Štefan Daňo, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fúzik, primátor mesta Sarvaš a poslanec parlamentu Michal Babák, vedúca oddelenia menšinových vzťahov Ministerstva vzdelávania a kultúry MR  Dr. Anna Simonová, predseda vzdelávacej komisie Mestského úradu mesta Sarvaš Zoltán Földesi, predseda miestnej slovenskej samosprávy Tibor Mótyan a riaditeľka sekcie medzinárodných vzťahov MŠ SR JUDr.Dagmar Hupková. Vyznamenanie prevzali učiteľka slovenského jazyka Dr. Anna Kondacsová a učiteľ matematiky a informatiky László Pribelszki. Na záver odznela nová hymna školy, ktorej motto je vyjadrené v refréne piesne: Nech láska a mladosť víťazí! Nacvičil ju detský spevokol spolu s učiteľmi školy. Symbolický počet spevákov bol 60.

Slávnostný deň pokračoval voľnejším programom vo vyzdobenom šiatri na školskom dvore. Bola servírovaná večera pre 700 hostí. Pani učiteľka Erika Sinková nacvičila zaujímavé tanečné choreografie so 120 deťmi a tiež s učiteľmi, ktorí zatancovali čarlston vo vkusných dobových šatách z 20-tych rokov minulého storočia. Kostýmy navrhla a ušila Marika Molnárová-Hrusková. Do tanečného programu sa zapojili aj rodičia choreografiou na hudbu  „Mambo number five”. Vo finále všetci spolu za aplauzu prítomných divákov zatancovali krátky moderný tanec. Potom sa nálada uvoľnila a začala neformálna zábava, ktorá pokračovala až do neskorých nočných hodín a vygradovala tradičnou tombolou.

Na druhý deň sa stal zázrak. O druhej popoludní sa v škole zišlo mnoho brigádnikov z radov učiteľov, rodičov a žiakov a ako šibnutím čarovného prútika za dve hodiny bol šiator odzdobený, škola uprataná a po dobre vykonanej práci pani riaditeľka Zuzana Medvegyová poďakovala všetkým prítomným za program a pomoc najprv pri zdobení a následne pri upratovaní školy. Všetci sa svorne a s chuťou naobedovali a do bodky naplnili myšlienky o spoločnej práci v prospech blaha všetkých. Slovenská základná škola v Sarvaši sa má o koho oprieť, lebo disponuje šikovnými a pracovitými učiteľmi, žiakmi a rodičmi. Veľa úspechov škola do ďalšieho jubilea!

Dagmar Králiková