Moju súbehovú prácu som sa rozhodol písať preto o Sarvašskom Suchom mlyne, lebo som vždy zvedavý na všetko.
Volám sa Bence Szeljak som ôsmákom v Sarvašskej slovenskej základnej škole. Moji rodičia už nerozprávajú po slovensky, ale starí rodičia ešte používajú tento jazyk. Od starého otca som sa dozvedel, že moji predkovia prišli zo Slovenska, tu na Dolnú zem v roku 1722, je to zároveň aj rok znovuosídlenia. Volali ich Sedliak, ale potom si dali meno pomaďarčiť, na Szeljaka. Zato ich volali Sedliak, lebo boli sedliaci. Na týchto obrázkoch vidíme mojich prastarých rodičov v kruhu svojej veľkej rodiny.

Ako štvrták som prvýkrát navštívil Suchý mlyn v Sarvaši. Do dnešného dňa sa pamätám, ako nám ujo Michal Kasnyik ( pre každého Sarvašana bol Miši-báči ) rozprával vždy so zanietením o mlyne. Poznal ho veľmi dobre. Bohužiaľ už nežije, no v mojej pamäti vždy zostane, lebo nám odpovedal vždy s úsmevom na každú otázku.
Pamätám sa, že ja som sa ho opýtal, ako sa kone dostanú do vnútornej časti mlyna, veď to neboli dostihové kone, ktoré by vedeli preskočiť prekážky. Ujo Mišo sa zasmial, ale ma aj pochválil za dobrú otázku a vysvetlil nám, akí boli múdri naši predkovia, že stačilo len potiahnuť jeden povraz a koleso sa na jednom mieste znížilo tak, aby ho kone vedeli prekročiť.
To som pochopil len teraz ako som starší a  vedel som si prezrieť aj náčrty spodnej a vrchnej časti modly. Odfotil som vrchnú a spodnú časť modly, ktorú som porovnal s náčrtmi.

Suchý mlyn v Sarvaši postavili v roku 1836. Postavila ho rodina Bolzovcov na základe indického systému pomocou slavonských murárov. Postavený bol v klasickom štýle. Názov „suchý“ dostal preto, lebo mlynské kolesá dávali do pohybu kone a nie voda. Do konca XIX.storočia sa v mlyne mlela múka na chlieb, ale keď sa rozšírili parné mlyny, prerobili ho na mletie a lúpanie prosa. Šindľom pokrytá budova sa skladá z dvoch častí, patrí tam mlyn a otočná časť.
Stan je v tvare ihlanu s priemerom 14,3 metrov a výšky 9,6 metrov, ktorý stojí na tehlovom pilieri. Hlavné drevené rohoviny držia spolu hviezdne trámy. Zo stredu sa vypína takzvané cisárske drevo, ktorého hlava z vrchu strechy je vyrezavaná vo forme hviezdy.
Umiestnené koleso s priemerom 13,3 metra a modly 4,8 m, je umiestnené na modlovom základe. Drevené zuby kolesa sú z  agátového dreva, je ich 420, sú vklinené do točiaceho podstavca, tie roztočili vretená, ktoré potom uviedli do pohybu mlynské kamene. Počas práce 2 alebo 3 kone kone chodili pomaly do kruhu a tak uviedli celé koleso do pohybu.
K tomu aby kone zaviedli medzi spice kolesa, koleso bolo treba znížiť tak, aby vedeli kone vstúpiť dnu a koleso dali do pôvodného stavu. Našiel som fotku v múzeu, ako pripravovali koňa, kým vošiel medzi spice kolesa.

Časti mlyna (Kôrový kašák, hltan, kamenný zdvíhač, žľab na triedenie, bušel, plevy). (1956 J. Nagy, 1955 kresba F. Bazsali)

V mlyne so sedlovou strechou umiestnili kamennú lavicu s kameňom na kašu a mlynským kameňom. Prvým lúpali proso a druhým mleli kukuricu, alebo jačmeň.
Kašovým kameňom za hodinu olúpali 50 – 60 kilogramov prosa. Mlynské koleso zomlelo 150 kilogramov krúp. Obidve konštrukcie boli skoro totožné.
Proso nalievali do hltana najviac trikrát. Sándor Tomka bol vlastníkom suchého mlyna od roku 1883 až do roka 1963.

Na obrázku vidíme Sándora Tomku pri práci.

Obilné zrno vtedy mleli medzi dvoma kameňmi. Jeden kameň bol fixný a horný sa pohyboval. Takýmto spôsobom trenie kameňov kleslo a výkon sa zvýšil. V dome mlyna sa nachádzajú kamene na mletie. Jeden pár týchto kameňov slúžil na proso, a druhý pár slúžil mletie krmovín.

Budova a mlynské kamene potrebovali pravidelné ošetrovanie. Pracovné náradia a pomôcky slúžili na pravidelnú opravu celej budovy ako aj všetkých predmetov nachadzajúcich sa v mlyne.
Na obrázku vidíme jednotlivé predmety a ich pomenovanie.

1. nagymódla – veľká modla
2. kismódla – malá modla
3. fakalapács – drevené kladivo
4. kaparó – kapary
5. szálvas-beállító cirkli – nastavovač závitu železa
6. keresztvas beállító cirkli –nastavovač trámu
7. festőláda – maliarska debna
8. csákány – čakan
9. kiskaparó – malé kapary
10. bak – drevený kôň
11. finak – finak
12. nyelesék – držadlá
13. festőléc - maliarská lata
14. hegyescsákány – ostrý čakan
15. buzogány - budzogán
16. esztergáló-gyalu –hoblík na sústruženie
17. furkó – furka

Dr. Jozef Palov bol zakladateľ a riaditeľ Tešedíkovho múzea od roku 1951 až do roku 1994. Výraznou mierou sa pričinil o záchranu sarvašského Suchého mlyna. Dnes je priemyselnou umeleckou pamiatku. Úbytok a zániksuchých mlynov zapríčinilo rozširovanie sa parných mlynov.
V Maďarsku totiž v roku 1863 bolo dvestodvadsťsedem parných mlynov a sedemtisícdeväťstošesťdesiatšesť suchých mlynov, zatiaľ v roku 1906 existovalo dvetisícsedemdesiatpäť parných mlynov a len šestodevätnásť suchých mlynov existovalo. V našej krajine ukončil svoju činnosť sarvašský mlyn v roku 1962, ako jeden z posledných suchých mlynov. Budovu v rokoch 1972-73 reštaurovali.

Aj dnes tú budovuznovu opravujú, lebo sa jedna strana domu mierne zosunula, pravdepodobne to spôsobilo nepriaznivé počasie. Okrem toho museli vymeniť aj poškodené drevené šindle. To som sa dozvedel, keď som poprosil pána Jozefa Bácsa zo Strieborných viníc, ktorý tu bude vykonávať prácu tak, ako to doposiaľ vykonával ujo Mišo Kasnyik Na vlastné oči som videl ako znvútra aj zvonku opravujú budovu a  povedali mi aj to, že pre verejnosť bude suchý mlyn otvorený len v mesiaci máj.

Hľadal som na internete poznatky o histórií suchych mlynov v Maďarsku aj na Slovensku, no podarilo sa mi vyhľadať len Typológiu o mlynoch, kde som bohužiaľ, našiel len informácie o vodných mlynoch.

V múzeu som si osobne pozrel ručné mlynské kamene.

Časti mlyna

Prierezy mlynčekov

Na mapách sú vyznačené objekty, kde sa nachádza suchý mlyn