Ahoj,
kamaráti
!
Viete čo všetko je u nás nové ?
Po prvé - nová škola
Po druhé - nová trieda
Po tretie - nová jedáleň
Po štvrté - nová aula
Po piate - nový školský dvor a teraz aj nová webka.
Myslím, že by som musel rátať až do ∞
a trochu aj pridať.
A to ešte nie je všetko, veď stále sa deje niečo nové.
Stále sú tu nové prekvapenia.
Webmajstri:
Skorka Zita, Lovász Anett, Kiss Andrea,
Kovács Tímea.
Výstavu o remeslách sme pripravovali veľmi starostlivo, každý robil čo
vedel. Niekrorí sme využili počítač a pozrite čo sme urobili:
|
Boh žehnaj poctivému remeslu
Dobrá rada nad zlato.
Remeslo má zlaté dno
Od kováča uhlie nekupuj!
|

|

|

|
Tradičný všeliek |
 |
Ste prechladnutý alebo máte problémy so žaludkom? Skúste to s modem. Už
naši predkovia ho poznali ako vymikajúci liečivý prostriedok. Vmiešaný do
horúceho mlieka alebo čaju je osvedčeným liekom proti chrípkovým
infekciám.
Medová voda vám pomôže aj proti nespavosti. Vtedy primiešajte polievkovú
lyžicu medu do pohára vlažnej vody a vodu po dúškoch vypite.
|
V drotárskej dielni |
Hrnce
pláááátať,
dróóóóóótovať, hrnce pláááátať, dróóóótovať……
Vitajte v umeleckej drotárskej dielni. Tu vyrábame umelecké výrobky z
drôtu.
Naše práce každého potešia.
|
 |
O drotároch sme veľa počuli. Toto remeslo vzniklo na Slovensku a má bohatú
tradíciu. Dokonca sme sa dozvedeli, že pri Žiline je múzeum drotárstva,
ale aj to, že veliteľ expedície APOLLO 17 Eugéne A. Cernan,
pochádza z drotárskej rodiny.
Pozreli sme si veľa fotografií o drotároch a naučili sme sa aj pekné
pesničky.
Z našej dielne sa ozýval aj spev. Na harmonike nás doprevádzal pán Galát a
clivá pesnička o drotároch sa všetkým páčila, lebo melódiou pripomínla
našu ľudovú pieseň – Konopa, konopa -
Kukala
kukučka, okolo chotára, daj mi,
Bože, daj mi frajera drotára……
Nakoniec sa nám naša drotárska práca tak páčila, že sme sa rozhodli v
tomto remesle sa zdokonaľovať a pripraviť si aj vianočné ozdoby.
Uznajte, po toľkých skúsenostiach si môžeme povedať :
„ Ja som dobrý
remeselník z tej Trenčianskej stolice, po
mestách a po dedinách chodím drótovať hrnce…….
|
Košikárstvo
|
Košikárstvo je staré ľudové
remeslo, ktoré má pradávnu minulosť. Bolo to rozšírené remeslo. Vŕbové
prútie, z ktorého sa vyrábali rôzne koše, rástlo v prírode takmer všade.
Prútie sa ľahko ohýbalo a
k zhotoveniu košov nepotrebovali špeciálne náradie. Z prútia si plietli
rôzne koše, ktoré používali pre denný život. V 15. storočí bolo
košikárstvo rozšírené v celej Európe. Rozkvet košikárstva bol v 19.
storočí. Vedome sa začalo venovať pestovaniu vŕbového prútia a cielene sa
začali učiť pliesť koše.
V Maďarsku sa košikárstvu venovali iba doma. Plietli si koše na
poľnohospodárske výrobky, na rybolov a pre bežnú potrebu doma.. V
súčasnosti sa výrobe košíkov v Maďarsku venujú v Békešskej oblasti v meste
Békéš. Vyrobky z tejto oblasti sú zname v širokom okolí a za hranicami
republiky. Pre zachovanie košikárskej tradície je v Bekéši košikárska
škola.
V našej tvorivej dielni sme si mohli vyskúšať ako sa dajú pliesť rôzne
ozdoby z prútia. Do dielne nás pozývali deti a ponúkali nám aj jabľčka a
orechy
|
|
Nech sa páči, vstúpte k nám
jabľčko vám ponúkam,
aj košíček si u nás vybrať môžete,
určite sa s ním potešíte,
alebo aj iným radosť urobíte.
Vyrobili ich šikovné ruky tejto tety
a jej učenlivej dcérky Renky.
|
|
Prútiky sa pod rukami našich košíkarok menili na krásne koše a košíky a aj
my deti sme sa naučili pliesť z prútia rôzne ozdoby.
|

|
Do košíkov sme položili pekné červené jabľčka a každého kto k nám prišiel
sme ponúkali: |
|
Mám košíček mám,
čo si doňho dám?
Jabľčka, hrušky, orechy,
či pekné hračky pre deti? |
S každým
sme sa rozlúčili básničkou: |
Bola jedna babka,
predávala jabká.
Za deravý groš
Predala ich kôš.
|
|
Tkanie
|
Do tkáčskej tvorivej dielne nás zlákal hlasný
rozhovor. Počúvajte !
|
Dávid: |
Točí sa mi točí, vôkol mojich očí… / medzi tým navíja
klbko/ |
Deti: |
Točí sa to, neje sa to, robí sa to, točí sa to
…../všetci navíjajú farebné klbká a práca ich teší/ |
Tkáčka: |
Deti, čo budeme robiť v našej dielni? |
Marci: |
My tu budeme tkať. |
Tkáčka: |
Ako sme si zariadili dielňu ? |
Vivi: |
V našej dielni vidíme: krosná, pokrovce, uteráky,
obrusy, klbká, pamuk, handry. |
Tkáčka: |
Deti, kto má doma krosná? |
Anna: |
My máme doma krosná. Prastará mama ešte aj teraz tká
na nich pokrovce. Pozrite sa !Priniesla som vám jeden pekný pásikový
ukázať. |
Martin: |
Ja som videl krosná aj v pamiatkovom dome aj v múzeu.
Krosná máme aj my na povale. |
Tkáčka: |
Čo tkali dávno na krosnách? |
Dávid: |
Dávno na krosnách tkali váľanky, obrusy pokrovce a
uteráky.
Pozrite sa, aké pekné veci sú vystavené v našej dielni.
|
Betti: |
Ja som sa naučila jednu básničku: |
|
 |
Ja sa rada hrám
veľmi rada tkám
farbu k farbe ukladám
cvernu cez niť prekladám
celé noty nemám
štvrťové tam nedám
zámok z hudby poskladám
tidli mám
tidli dám
všetkým deťom citarový pozdrav posielam
|
 |
|
Z dielne sme
odchádzali a žiaci nás vyprevádzali peknou pesničkou:
|
Tkám tkám
tkala som, pretkávala
som, červeným,
bielym, žltým
harasom.
Tajšla som ja do jarmoku nepredala som, nepredala
som.
|
Výroba bábik zo šúpolia
|
V tvorivej dielni, kde vyrábali bábiky zo šúpolia sme videli, že práca so
šúpolím je príjemná zábava.
Dozvedeli sme sa že najskôr treba pripraviť mäkké pružné, kukuričné listy.
Zoschnuté listy sú tvrdé, preto ich najskôr vybielime.
Urobíme to tak, že šúpolie vložíme do hrnca a zalejeme vodou, v ktorej sme
rozpustili síru. Necháme postáť asi dve hodiny.
Pri práci potrebujeme aj ďalšie pomôcky: kúsky drôtu, pevné i farebné
nite, tenké paličky, alebo zápalky, konope, ľanové handričky, alebo
vrecovinu.
Zo šúpolia vystrihujeme pre bábiku sukne, rukávce, vestičky, zásterky i
mašličky.
Jednotlivé časti spájame lepom, alebo ich priväzujeme nitkou.
Páčili sa nám tu aj rôzne ozdoby, ktoré sme si sami mohli urobiť.
|
|
V hrnčiarskej dielni
|
Veľký záujem bol o výrobky z hrnčiarskej dielne. Je to krásny pocit ak si
vyrobíte misku, alebo pohárik, či tanierik vlastnými rukami.
Na hrnčiarskom kruhu misku z hliny vyformujete. Pravdaže nie je to také
jednoduché, lebo k tomu je potrebná súhra rúk i nôh. Ale predsa sa nám to
podarilo.
Naše nádoby sme uložili na policu, kde museli postáť, aby sa vysušili.
Napokon sme ich v peci vypaľovali.
Dozvedeli sme sa, že hrnčiarstvo patrí medzi najstaršie remeslá.
|

|
|